.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Ruský prezident rozumie len sile a my ju ukazujeme cez našu pomoc a dodávky zbraní Ukrajine – hovorí v rozhovore pre Zahraničnú politiku štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus.
Vladimír Putin svojim útokom na Ukrajinu porušil všetky medzinárodné záväzky i svoje nedávne uistenia, že si neželá vojnu. To komplikuje uzatváranie dohôd. „Akékoľvek úvahy o tom, že Rusko je dôveryhodným partnerom, idú bokom,“ hovorí M. Klus.
Vojna na Ukrajine nenapreduje tak rýchlo a hladko, ako ruský líder dúfal a tvrdé ekonomické sankcie Západu začínajú komplikovať život bežným Rusom. Vladimír Putin preto stupňuje svoje agresívne vyhlásenia voči Západu a dokonca dal do stavu pohotovosti jadrový arzenál. Nedá sa vylúčiť, ze ho vo vyhrotenej situácii aj použije.
„Dúfajme, že sa len vyhráža a napína svaly. Ale po tom všetkom, čo sa deje na Ukrajine, si nie som celkom istý, či je Putin racionálny partner, pretože musel vedieť, aká reakcia Západu príde. Každý už prekročil červené čiary, ktoré sme ešte donedávna nepoznali a z tohto hľadiska už nehovoríme úplne o racionálnom správaní a preto treba Putinovu hrozbu brať vážne a pripraviť sa na najhoršie,“ hovorí v rozhovore štátny tajomník.
V rozhovore Martin Klus analyzuje, ako sa vyznať v Putinových obvineniach na adresu Ukrajiny. Argumenty ruského prezidenta sú veľmi podobné tomu, čo hovoril Adolf Hitler v roku 1939. Ako zámienku na napadnutie Poľska si vtedy zvolil tvrdenia, že Poliaci masakrujú nemeckú menšinu a podnikajú cezhraničné útoky na nemecké územie. Hitlerove aj Putinove obvinenia nemali a nemajú žiadnu logiku: „Je bláznivé si myslieť, že by Poľsko riskovalo vojnu s Nemeckom takýmito provokáciami. Rovnako je nezmysel, že by Ukrajinci zabíjali ruskojazyčné obyvateľstvo v Donbase,“ hovorí M. Klus.
Existujú dôkazy o údajnej genocíde ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine a kto mohol reálne ostreľovať dediny na Donbase tesne pred vypuknutím invázie? Dozviete sa v priloženom rozhovore s Martinom Klusom, ktorý organizovala SFPA v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung.
