Druhá Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyen nastúpila v období, ktoré prináša nové geopolitické výzvy. Tie sa zásadne odlišujú od tých, ktoré dominovali pri jej prvom nástupe do funkcie predsedníčky Komisie koncom roku 2019. 

Za uplynulých päť rokov svet zmenila pandémia Covid-19, ruská invázia na Ukrajinu i celosvetový nárast populizmu a extrémizmu. Kým prvá Komisia Ursuly von der Leyen sa vo svojej agende zameriavala predovšetkým na digitalizáciu a zelenú transformáciu v podobe Európskej zelenej dohody, dnes sa prioritou stáva obranyschopnosť EÚ a globálne hospodárske výzvy vrátane energetickej bezpečnosti. 

Súčasne s tým rastie kritika niektorých klimatických politík, pričom predstavitelia viacerých krajín, najmä zo strednej a východnej Európy, sa stavajú proti opatreniam, akými je napríklad rozšírenie systému obchodovania s emisiami. Ten zahŕňa už aj sektory budov, cestnej dopravy a ďalších oblastí (tzv. ETS 2). Pokračuje i polarizujúca diskusia o budúcnosti spaľovacích motorov a rastú snahy o prehodnotenie zákazu ich predaja od roku 2035. Poľnohospodárske politiky Európskej únie, zamerané na dekarbonizáciu sektora, taktiež prechádzajú revíziou, ktorú si vydobyli farmári počas protestov v uplynulom roku. 

Regióny a boj s klimatickou zmenou

Klíma a energetika sú však spojené nádoby a aj toľko diskutovaná a požadovaná energetická bezpečnosť sa dá dosiahnuť v prvom rade lokálnou výrobou energie (slnečnou, veternou, vodnou,  geotermálnou či bioplynom) a úsporami. A preto aj napriek diskusiám o klimatických politikách a občasnému odporu viaceré krajiny EÚ pokračujú v trende zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe, rozširovania výroby elektrickej energie bez fosílnych palív, znižovania emisií skleníkových plynov a zavádzania opatrení na znižovanie energetickej spotreby v priemysle a v sektore budov. 

Spolupráca s aktérmi, ktorých sa tieto zmeny priamo týkajú – regiónmi, mestami a obcami – ostáva kľúčová. Práve oni sú už dnes významnými partnermi pri implementácii dôležitých opatrení klimatickej politiky, akými sú rozvoj nízkouhlíkovej dopravy, znižovanie energetickej náročnosti budov, podpora obnoviteľných zdrojov energie či zavádzanie adaptačných opatrení na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny. Medzi takéto opatrenia patrí aj podpora biodiverzity či zavádzanie vodozádržných riešení.

Dnes už preto existuje množstvo príkladov dobrej praxe, ako sa regióny, mestá a obce zapájajú do riešení v oblasti energetickej a klimatickej politiky; združujú sa v medzinárodných organizáciách, ako sú Eurocities či C40, participujú na medzinárodných projektoch a spolupracujú so zahraničnými partnermi, akademickými inštitúciami i súkromným sektorom na hľadaní efektívnych riešení. 

Záujem o výskum v tejto oblasti rastie, no napriek tomu zostáva úloha regiónov v boji proti klimatickej zmene často prehliadaná, a to aj v akademickom diskurze. Vo vedeckých databázach, ako napríklad Web of Science, možno nájsť tisíce štúdií venujúcich sa opatreniam na úrovni miest a obcí, no výskum úlohy regiónov (na Slovensku samosprávne kraje alebo vyššie územné celky) v procese energetickej transformácie a prechodu na klimatickú neutralitu zostáva obmedzený len na niekoľko desiatok štúdií. Navyše, pozornosť je zameraná najmä na uhoľné regióny, ktoré prechádzajú v kontexte dekarbonizácie zásadnou hospodárskou i sociálnou tranzíciou. 

Bližší kontakt s ľuďmi

Regióny pritom zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v systéme viacúrovňového riadenia, a sú teda mimoriadne dôležitým medzičlánkom medzi štátom a samosprávami v procesoch zelenej a energetickej transformácie. Regionálne samosprávy majú výhodu bližšieho kontaktu s miestnymi aktérmi a lepšej znalosti špecifických podmienok svojho územia. 

To im umožňuje reagovať na aktuálne výzvy a realizovať riešenia prispôsobené potrebám svojich obyvateľov, združení a firiem. Okrem toho regióny môžu účinne mobilizovať miestne zdroje, podporovať komunitné energetické projekty a v neposlednom rade zapájať súkromný sektor do rozvoja obnoviteľných zdrojov energie.

Predchádzajúci výskum poukazuje na to, že už dnes zohrávajú regióny v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4) významnú úlohu pri plánovaní a implementácii stratégií zameraných na riešenie výziev spojených so zmenou klímy a energetickou transformáciou. V krajinách V4 existujúce legislatívne rámce definujú kompetencie regiónov v oblasti ochrany životného prostredia a územného plánovania. 

Na Slovensku je to zákon o podpore regionálneho rozvoja (Zákon č. 539/2008 Z. z.), ktorý od vyšších územných celkov vyžaduje  tvorbu Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý je zároveň i kľúčovým dokumentom pre plánovanie a získavanie finančných prostriedkov z EÚ. 

Podľa zákona musí byť „vypracovaný v súlade s cieľmi a prioritami ustanovenými v národnej stratégii a so záväznou časťou príslušnej Koncepcie územného rozvoja regiónu a územného plánu mikroregiónu“, čo zahŕňa aj opatrenia v oblasti klimatickej a energetickej politiky. Podobné stratégie musia vypracovať aj ostatné krajiny V4 – v Českej republike na úrovni 14 krajov, v Maďarsku na úrovni 19 žúp a v Poľsku na úrovni 16 vojvodstiev. 

Ako bolo povedané vyššie, stratégie jednotlivých regiónov zohrávajú kľúčovú úlohu pri získavaní finančných prostriedkov z európskych fondov, preto nie je prekvapením, že je v nich kladený dôraz na opatrenia, ktoré sú v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody. To znamená, že sa v nich zohľadňujú nielen vplyvy klimatickej zmeny, ale aj potreba prechodu na trvalo udržateľné a nízkouhlíkové energetické systémy. 

Regionálne priority

Medzi hlavné regionálne priority v krajinách V4 patrí obnova budov s cieľom zvyšovania ich energetickej efektívnosti, ochrana biodiverzity, boj proti znečisteniu ovzdušia, posilnenie princípov obehového hospodárstva a implementácia adaptačných opatrení na zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny. 

Decentralizácia energetických systémov a využitie lokálnych obnoviteľných zdrojov nielen zvyšuje energetickú bezpečnosť, ale prináša aj významné hospodárske benefity. Investície do lokálnych riešení stimulujú regionálnu ekonomiku, vytvárajú nové pracovné miesta v sektoroch zelenej energie a posilňujú inovačný potenciál regiónov. Napríklad rozvoj solárnych a veterných parkov, geotermálnych zdrojov či bioplynových staníc môže znížiť závislosť na fosílnych palivách a zároveň prispieť k zníženiu cien energií pre domácnosti a podniky.

Regióny vo V4 preto začínajú klásť väčší dôraz na inovácie a technologické riešenia, ktoré umožňujú posilnenie energetickej sebestačnosti v podobe rozvoja lokálnych zdrojov energie. Dobrými príkladmi sú Podleské vojvodstvo, Podkarpatské vojvodstvo či Olomoucký kraj. Zároveň sa kladie dôraz na posilnenie cezhraničných kapacít pre obchodovanie s elektrinou, umožňujúcich rozvoj obnoviteľných zdrojov. Cezhraničné kapacity významne plánuje rozšíriť maďarská Rábsko-mošonsko-šopronská župa na hraniciach so Slovensko i Rakúskom.  

Uhoľné regióny, a to najmä v Českej republike a Poľsku, kde je závislosť od domáceho uhlia významne vyššia ako v Maďarsku a na Slovensku, takisto prichádzajú s plánmi na zapojenie obnoviteľných zdrojov energie, ale i s plánmi na celkovú transformáciu lokálneho hospodárstva, keďže ekonomické reťazce regiónov sú zásadným spôsobom napojené na ťažbu, spracovanie a dodávky uhlia. 

V tomto smere je inšpiratívny Karlovarský kraj. Regióny už len výnimočne považujú „svoje“ uhlie za dôležitý pilier regionálnej ekonomiky a energetiky i do budúcna – jedným z týchto regiónov je poľské Dolnosliezske vojvodstvo. 

Na tomto mieste však treba uviesť aj to, že na úrovni regiónov naďalej ostávajú viaceré prekážky rozvoja klimatických politík. Patria medzi ne nízka angažovanosť občanov, nedostatok finančných zdrojov, zotrvačnosť existujúcich postupov a obmedzená spolupráca medzi rôznymi úrovňami verejnej správy.  

Príklady úspešných regionálnych iniciatív však ukazujú, že regióny, ktoré aktívne prijímajú a realizujú ambiciózne klimatické politiky, získavajú konkurenčnú výhodu v podobe lepších životných podmienok pre svojich obyvateľov, vyššej kvality ovzdušia a nižších cien energií. 

Inými slovami, ak majú regióny dostatočnú podporu štátu a kvalitné politické vedenie na realizáciu svojich stratégií, stávajú sa významnými hnacími motormi zelenej transformácie. V širšom kontexte to predstavuje  prínos aj pre celkový rozvoj a stabilitu Európy, a to práve v čase rastúcich klimatických, energetických, ale aj bezpečnostných výziev.

Financované EÚ Next Generation EU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci projektu č. 09I03-03-V04-00229. Viac informácií o projekte možno nájsť tu: https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-politologie/politologia/veda/lotrec/