Keď koncom roku 2019 novozvolená šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen predstavila iniciatívu Európska zelená dohoda, vyzeralo to, že klíma a energetika budú hlavné témy nasledujúcich rokov. Cieľ EÚ stať sa prvým „klimaticky neutrálnym kontinentom“ sa zároveň stal i kľúčovou agendou Komisie. 

Do toho však prišla pandémia Covid-19 a následne vojna na Ukrajine. A do popredia sa dostali mnohé iné témy a problémy, ako zdravie a bezpečnosť obyvateľov či pomoc susednej krajine. Klimatická zmena však medzičasom nezmizla, práve naopak. 

Termín naplnenia záväzku s cieľom udržať globálne otepľovanie na bezpečnej úrovni, formulovaný v Parížskej dohode, sa blíži a i napriek mnohým sľubom, plánom a stratégiám to zatiaľ nevyzerá, že by ho jej signatári vedeli splniť. Komisia však i napriek udalostiam uplynulých rokov pokračovala vo svojej snahe o zelenú transformáciu a napĺňaní Európskej zelenej dohody. 

Nová realita

Ruská invázia na Ukrajinu opäť dostala do popredia otázku energetickej bezpečnosti. Vojna totiž naplno odhalila energetickú závislosť únie na Rusku, čo sa prejavilo na váhavom prístupe krajín k zavedeniu tvrdších sankcií voči Kremľu a jeho bieloruskému spojencovi. 

Súčasne nastalo politické pnutie,  keď najmä krajiny v regióne strednej a východnej Európy mali obavy, že samotné Rusko prestane do Európy dovážať ropu a plyn, no na strane druhej sa ozývali viaceré hlasy volajúce po radikálnom odstrihnutí sa od ruských surovín, argumentujúc, že  dodávkami z Ruska únia vlastne financuje Putinovu vojnu na Ukrajine. 

V roku 2022 sa tak predstavitelia krajín EÚ dohodli len na niektorých energetických sankciách. Zatiaľ čo dohoda lídrov EÚ zaviesť zákaz dovozu ruského uhlia bola relatívne bezproblémová, oveľa intenzívnejšie boli diskusie o zavedení sankcií na zemný plyn a ropu. Napokon sa podarilo presadiť zákaz dovozu ruskej ropy (s výnimkou potrubnej prepravy, čo je prípad slovenskej Družby) a zaviesť i cenový strop; avšak v prípade zemného plynu k dohode na sankciách nedošlo. 

Len pre predstavu, v roku 2021 krajiny EÚ doviezli 155 miliárd kubických metrov ruského plynu, čo predstavovalo približne 45 percent celkového dovozu plynu. Rusko bolo pred vojnou aj jedným z najväčších dodávateľov ropy (približne 108 miliónov ton), ako aj najväčším dodávateľom ropných produktov. 

V roku 2021 členské štáty EÚ doviezli viac ako 50 miliónov ton uhlia z Ruska, čo predstavovalo takmer polovicu celkového dovozu. Navyše, ruské palivo poháňa prevádzku jadrových elektrární v piatich krajinách, a to v Bulharsku, Českej republike, Fínsku, Maďarsku i na Slovensku. 

V máji 2022 Európska komisia predstavila plán REPowerEU, ktorý mal byť odpoveďou na potrebu zvýšenia energetickej nezávislosti Európy od nespoľahlivých dodávateľov a nestabilných fosílnych palív. Tento plán stojí na troch hlavných pilieroch: zvýšenie snahy o úspory energií, výroba energie z čistejších zdrojov a do tretice, diverzifikácia zdrojov a hľadanie alternatívnych trás. Všetky tieto kroky nadväzovali na plány a stratégie Európskej zelenej dohody pretavené do legislatívneho balíka Fit for 55.

Hľadanie alternatívnych dodávateľov plynu 

Plán REPowerEU stanovil cieľ znížiť závislosť Európy od ruského plynu do konca roku 2022 o dve tretiny a do roku 2027 túto závislosť odstrániť úplne. 

Treba poznamenať, že Rusko sa už pred vojnou ukázalo ako nespoľahlivý dodávateľ, keďže znižovalo svoje dodávky a manipulovalo s cenami plynu na trhu. Viacerí upozorňovali, že tým tlačí na spustenie kontroverzného projektu Nord Stream 2. 

Avšak tento plynovod dodnes plyn nedodáva a je len málo pravdepodobné, že v najbližších rokoch spustí svoju prevádzku. Pripravovanému projektu v hodnote 10 miliárd eur Nemecko pozastavilo certifikáciu už koncom roka 2021 a následne vo februári 2022 nemecký kancelár Olaf Scholz pozastavil schvaľovací proces plynovodu v reakcii na uznanie separatistami ovládaných regiónov Donecka a Luhanska. Navyše, v septembri minulého roka sa  objavili správy o výbuchoch na plynovodoch Nord Stream 1 a 2 v dôsledku sabotáže a dodnes nie je jasné, kto ich spôsobil. 

Strach, že Európa nebude mať dostatok zdrojov na zabezpečenie dodávok energie, viedol krajiny k tomu, aby hľadali alternatívnych dodávateľov zemného plynu a niektoré tiež prehodnotili využívanie domácich zdrojov, najmä uhlia, čo bolo predmetom kritiky pre podkopávanie záväzkov v oblasti klímy. 

Medzi krajinami, ktoré ohlásili opätovné využívanie uhlia, boli aj klimaticky ambiciózne krajiny ako Nemecko, Holandsko alebo Rakúsko. Toto riešenie malo byť dočasné, len pre vykurovanie domácností v nadchádzajúcom zimnom období 2022/2023. 

Snahy krajín EÚ o hľadanie nových dodávateľov zemného plynu vyústili do významného zníženia závislosti na ruskom plyne a v roku 2022 ruský plyn na celkovej spotrebe Únie predstavoval už len štvrtinu. 

Hlavnými dodávateľmi sa stali Spojené štáty, Katar, Nigéria prostredníctvom skvapalneného zemného plynu (LNG) a taktiež tradiční dodávatelia Nórsko a Alžírsko. Slovensko taktiež zrealizovalo svoj prvý nákup LNG a dokázalo znížiť závislosť na ruskom plyne zhruba na tretinu celkovej spotreby, ktorá ešte v roku 2021 bola takmer 100-percentná.

Alfa a omega: znižovanie spotreby 

Kľúčovým opatrením, a to nielen v pláne REPowerEU ale aj v Európskej zelenej dohode, je zvyšovanie energetickej efektívnosti. Keďže krajinám EÚ hrozili problémy s nedostatkom energie pre priemysel a domácnosti, Komisia navrhla viacero opatrení vrátane energetických úspor, aby členské štáty zvládli aj prípadné výpadky v dodávkach surovín.

Hoci sa členské krajiny nedohodli na plynových sankciách voči Rusku, dospeli k dohode o znížení spotreby plynu o minimálne 15 percent v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 v rámci iniciatívy Úspora plynu pre bezpečnú zimu. 

Cieľ zníženia spotreby zemného plynu bol však dobrovoľný a Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré si vyjednali výnimku z dôvodu silného priemyselného sektora, závislého na plyne. Samotné diskusie o šetrení na Slovensku sprevádzali viaceré kontroverzie. 

Najprv to bol návrh Ministerstva hospodárstva, aby zvýhodnené ceny energií dostali len tie domácnosti, ktoré budú vedieť ušetriť 15 percent (týkalo sa to zvýhodnenej ceny elektriny), čo vyvolalo vlnu kritiky, pretože mechanizmus šetrenia nebol úplne jasný a najmä spravodlivý. 

Následne prišla kritika návrhu vlády zaviesť celoplošné kompenzácie cien energií, ktoré nemotivujú domácnosti či priemysel šetriť. No a kritike za prílišnú administráciu a komplikované podmienky sa nevyhol ani program Obnov dom v rámci Plánu obnovy a odolnosti, ktorý spustil projekt na obnovu rodinných domov, zameraný na zvyšovanie energetickej efektívnosti. 

V rámci šetriacich opatrení stanovilo cieľ 15 percentných úspor aj ministerstvo životného prostredia, ktoré pripravilo usmernenia pre verejné budovy na úsporu energie. Záväzok vlády sa týkal len 2 500 administratívnych budov, no napriek sľubu mesačného reportovania pokroku chýbajú údaje  či sa tento cieľ darí napĺňať. 

Rozruch vyvolala aj správa, že podľa dát Eurostatu boli Slovensko a Malta jediné dve krajiny, ktoré v roku 2022 plynom nešetrili v porovnaní s referenčným obdobím, ale naopak, spotreba plynu im stúpla. Ministerstvo hospodárstva sa bránilo tým, že poukázalo údajne na nesprávny zber údajov. 

Okrem šetrenia bola témou na úrovni EÚ aj téma pomoci susedným krajinám. Európske krajiny sa dohodli, že v prípade prerušenia dodávok a núdze s nedostatkom plynu pre kritickú infraštruktúru, pomôžu svojim susedom formou takzvaného mechanizmu solidarity. 

Táto téma nie je úplnou novinkou, keďže mechanizmus solidarity je zahrnutý v Nariadení (EÚ) č. 2017/1938 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu.. Na uplatnenie princípu solidarity však musia byť uzatvorené bilaterálne dohody, ktorých je v celej Únii len 6 a Slovensko nemá uzavretú žiadnu. 

Krajiny súčasne schválili aj nové pravidlá skladovania plynu, čo bol ďalší impulz na urýchlené naplnenie európskych podzemných zásobníkov pred kritickou zimou. V krajinách EÚ za uplynulý rok spotreba zemného plynu klesla, dôvodom je však podľa Medzinárodnej energetickej agentúry obmedzenie spotreby v priemysle v dôsledku vysokých cien energií a aj teplejšieho počasia, a nie zavedenie efektívnych politík vedúcich k úsporám. 

Rozvoj obnoviteľných zdrojov 

V krajinách, ktoré sú závislé od fosílnych palív, sú obnoviteľné zdroje (OZE) energie vítanou alternatívou v  zabezpečení  spoľahlivých dodávok energií. Podľa údajov think tanku Ember bolo v minulom roku až 9 krajín EÚ, ktoré vyprodukovali viac ako polovicu elektriny z obnoviteľných zdrojov, vrátane troch postkomunistických krajín – Chorvátska, Litvy a Lotyšska. 

I napriek environmentálnym i bezpečnostným benefitom OZE sa na Slovensku dosiahol len veľmi malý pokrok vo zvyšovaní ich podielu na konečnej spotrebe energie. Slovensko spolu so svojimi Vyšehradskými susedmi zaostáva v zapájaní obnoviteľných zdrojov v rámci krajín EÚ. 

Pritom Slovensko do roku 2030 má podľa Národného energetického a klimatického plánu z dnešných okolo 17 percent zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej hrubej konečnej spotrebe na 19,2 percenta. Komisia nám však odporúča aspoň 24 percent. 

Slovenský cieľ 19,2 je však len premietnutím  celoeurópskeho cieľa z roku 2018 dosiahnuť aspoň 32 percentný podiel obnoviteľných zdrojov. Lenže EÚ vo svojich klimatických ambíciách šla ďalej a balíček pod názov Fit for 55 predstavený v júli 2021 zvyšuje podiel OZE na aspoň 40 percent a plán REPwerEU navrhuje dokonca ďalšie zvýšenie až na úroveň 45 percent do roku 2030. Slovensko tak má čo doháňať v tejto oblasti. 

V priebehu  roka 2022 však na zvyšovanie cien fosílnych palív a nestabilitu trhu s energiami reagovali niektoré slovenské firmy a domácnosti, ktoré sa viac začali zaujímať o možnosti zapojenia obnoviteľných zdrojov. Na úrovni podnikov možno uviesť dva príklady ohlásených investícií: Duslo Šaľa plánujúce vybudovať solárny a veterný park a Železiarne Podbrezová informovali o plánoch výstavby strešnej fotovoltickej elektrárne. 

Čaká nás zelená revolúcia?  

Európska komisia tak ani napriek krízovým obdobiam poznačených pandémiou a ruskou agresiou proti Ukrajine nepoľavila zo svojich klimatických ambícií. Práve naopak. Plány obnovy a odolnosti počas pandémie, ako aj plán REPowerEU počas vojny na Ukrajine ukazujú, že EÚ skutočne chce byť lídrom v dosiahnutí uhlíkovej neutrality. 

Viaceré legislatívne návrhy Európskej zelenej dohody pod hlavičkou Fit for 55 sú momentálne predmetom rokovaní a zvýšený záujem je venovaný aj dekarbonizácii v oblasti priemyslu a dopravy, ako aj otázkam výskumu a vývoja s presahom na dlhodobé financovanie. To, ako jednotlivé členské štáty myslia vážne ambiciózne klimatické ciele Únie, uvidíme v júni po odovzdaní aktualizácii ich Národných energetických a klimatických plánov.