.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
„Malá vojna je nemožná,“ hovorí Alexander Duleba o možnom vývoji napätia na rusko-ukrajinskej hranici. Ak ruskí ozbrojenci vstúpia na ukrajinské územie, rozkrúti sa špirála násilia, ktoré môže prekročiť hranice regiónu a svoju stranu v tejto vojne si bude musieť vybrať aj Slovensko.
V tejto chvíli to však nevyzerá na bezprostredne hroziacu inváziu. Alexander Duleba v rozhovore vysvetľuje, že pomer útočiacich a brániacich sa vojakov by mal byť 3:1. To znamená, že ak Ukrajinci majú 260-tisíc vojakov v zbrani, tak Rusi by ich mali mať pripravených trojnásobok, teda takmer 800-tisíc.
Z tohto hľadiska nie je 130-tisíc ruských vojakov pri ukrajinskej hranici až tak veľa, aby sme mohli predpokladať, že nastane veľká invázia. Túto argumentáciu používa aj Kyjev, keď sa snaží upokojovať napätú atmosféru a mierniť slovník medzinárodných hráčov, ktorí už otvorene hovoria o riziku vojny.
„Môže sa to však ešte zmeniť, veď aj teraz vidíme začiatok spoločných vojenských cvičení v Bielorusku,“ hovorí Alexander Duleba.
Diplomatická prehra
Podľa experta SFPA je v pozadí aktuálneho rusko-ukrajinského napätia frustrácia Kremľa z vývoja na Ukrajine. „Tu ide o to, že Rusi zlyhávajú v diplomatickom súboji s Ukrajinou v rámci normandského formátu a nedarí sa im ich cieľ, ktorým je na základe Minských dohôd prinútiť Ukrajinu inkorporovať separatistické územia dovnútra politického systému krajiny,“ hovorí v rozhovore A. Duleba.
Ak by Kyjev takýmto spôsobom legitimizoval ruských separatistov a ich odštiepenecké územia, Rusi by získali na Ukrajine priamy nástroj na ovplyvňovanie domácej i zahraničnej politiky.
„Separatisti zverejnili, že by chceli mať vlastné ozbrojené sily, políciu, súdy a rešpektovali by len to, že sudcov by navrhoval ukrajinský prezident. To sú však veľmi odvážne požiadavky, pretože neexistuje štát, kde sú dve armády alebo dve polície,“ hovorí A. Duleba.
Aké sú ďalšie možnosti vývoja rusko-ukrajinského konfliktu a ako by prípadná vojna zasiahla Slovensko a zvyšok Európy sa dozviete vo videorozhovore v rámci diskusií SFPA a Nadácie Friedrich Ebert Stiftung.
