Ursula von der Leyen predniesla svoj posledný výročný prejav o stave únie (SOTEU) v rámci aktuálneho funkčného obdobia. Pozrela sa v ňom na EÚ širšou optikou a nehodnotila iba uplynulý rok, ale aj obdobie celého svojho doterajšieho mandátu a zároveň predstavila plány na ten posledný. 

Prejav v mnohom nevybočoval zo zaužívaných koľají, a teda snažil sa obsiahnuť všetky relevantné oblasti európskej politiky, pričom na niektoré kládol väčší dôraz. Na strane druhej však von der Leyen citeľne volila zmierlivý tón v citlivých oblastiach. Zdanlivo si tak chystala pôdu na znovuzvolenie, ak by sa rozhodla opäť na pozíciu predsedníčky Európskej komisie (EK) kandidovať. Túto ambíciu zatiaľ nepotvrdila, no príhovor začala témou nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu (EP), ktoré zvolenie nového predsedu predurčia.

Von der Leyen hovorila o úspechoch, ktoré komisia pod jej vedením dosiahla. Nepopierateľne ich nebolo málo (predsedníčka hovorí o naplnení viac ako 90% z cieľov, ktoré si vytýčila pri svojom nástupe v 2019), a to aj napriek tomu, že EÚ čelila v uplynulých rokoch viacerým krízam (pandémia COVID-19, vojna na Ukrajine, energetická kríza, inflácia). 

EÚ sa v posledných rokoch posunula v otázke boja proti klimatickej zmene, najmä s ohľadom na Zelenú dohodu, taktiež znížila svoju neželanú energetickú závislosť. Nástroj NextGenerationEU, posilnenie ochrany európskej demokracie a hodnôt cez mechanizmus právneho štátu, či stratégia Global Gateway tiež možno považovať úspešné kroky.

Ústrednou myšlienkou prejavu bola potreba Európy obstáť v historických skúškach pred akými stojíme aj dnes. Von der Leyen podčiarkla, že v dnešnom svete „sú veľkosť a váha všetkým“ a preto volala po rozšírení a zároveň po posilnení únie vo viacerých oblastiach – v jej geopolitickom postavení, strategickej nezávislosti, či konkurencieschopnosti.

Priemysel, poľnohospodárstvo a ochrana klímy

Už spomínaný zmierlivý tón volila predsedníčka v témach klimatických ambícií únie, ktoré starostlivo dorovnávala diskurzom o potrebe podpory európskeho priemyslu. 

Zatiaľ čo sa zasadila za pokračovanie v zelenej transformácii, prízvukovala spravodlivosť tranzície, a teda modernizáciu a dekarbonizáciu európskeho priemyslu, pri ktorej sa dbá na podporu jednotlivých odvetví priemyslu a na vplyv zmien na pracovné miesta. V ďalšom roku podľa von der Leyen bude potrebné adresovať tri oblasti. 

Prvou je nedostatok pracovných síl a zručností, pričom podotkla, že vďaka iniciatívam SURE a NextGenerationEU sa pri pandémii podarilo predísť masovej nezamestnanosti a naštartovať hospodárstvo. V situácii skoro plnej zamestnanosti preto chce EK ich nedostatok riešiť zlepšením prístupu občanov na trh práce (najmä z pohľadu matiek a mládeže) a podporou kvalifikovanej migrácie. 

Druhou je stále vysoká inflácia, ktorá ostáva výzvou aj do ďalšieho roka. Predsedníčka ocenila aspoň jednotu členských štátov v úspešnejšej snahe o zabezpečenie dodávok a zníženie ceny energií, ako aj investície do obnoviteľných zdrojov. 

Do tretice, komisia sa v tomto roku začne bližšie venovať zjednodušeniu podnikania a obmedzeniu zložitej administratívnej záťaže pre malé a stredné podniky, čomu má napomôcť aj nová pozícia špeciálneho vyslanca EÚ.

Jasné pomenovanie zámeru podporovať priemysel pri zelenej tranzícii a dekarbonizácii môžeme vnímať aj ako ústretový krok predsedníčky smerovaný na upokojenie a získanie podpory tých konzervatívcov, ktorí nie sú fanúšikmi Európskej zelenej dohody (Green Deal), neholdujú prílišnému environmentalizmu a chcú si vypočuť viac o snahe pracovať na konkurencieschopnosti EÚ vo svete, zmysluplných investíciách, ako aj viesť v celej veci aj dialóg s biznisom. 

Podobne von der Leyen hovorila o poľnohospodárstve. Vyslovila podporu európskym farmárom a vyjadrila dôveru, že „poľnohospodárstvo a ochrana prírody môžu ísť ruka v ruke“.

Líder, ktorého Európska rada nakoniec vyberie za nového predsedu komisie, bude ďalej usmerňovať úniu v ďalších rokoch, vrátane zelenej agendy. Európska ľudová strana (EĽS) je stále najsilnejšou politickou skupinou, a teda sa očakáva aj jej výhra v nastávajúcich voľbách do EP, no zatiaľ je otázne koho postaví do pozície svojho spitzenkandidáta. 

Rozhodnúť by sa malo práve medzi Ursulou von der Leyen a lídrom EĽS Manfredom Weberom, ktorý by frakciu viedol viac doprava. Podobne ako v roku 2019, kedy bol nominantom EĽS Weber, sa však môže stať, že lídri znova obídu nezáväzný systém spitzenkandidátov, o ktorom preto mnohí od posledných volieb hovoria ako o mŕtvom. 

Von der Leyen sa v prejave venovala aj umelej inteligencii a jej dopadom, ako aj oznámila kroky na zabezpečenie spravodlivého medzinárodného obchodu a ochranu hospodárskej bezpečnosti Európy. 

Najviac zarezonoval prísľub začať anti-subvenčné vyšetrovanie elektromobilov z Číny, nakoľko ich nízke ceny dotované vládou krivia európsky trh a s negatívnym dopadom podobných nekalých praktík má Európa už skúsenosti aj v iných odvetviach. Jedná sa prirodzene o politicky riskantné rozhodnutie a uvidíme či a s akými odvetnými opatreniami sa EÚ bude musieť vysporiadať.

EÚ 30+

Okrem pretrvávajúcej a širokospektrálnej podpory Ukrajiny šéfka EK na záver prejavu hovorila o historickej skúške v podobe ďalšieho rozširovania EÚ. Predstavila víziu únie s 30 a viac krajinami, čomu je otvorená aj skôr než dôjde ku Konventu a zmene zmlúv. Dôležitým je pre ňu vnútorný audit, ktorý vyhodnotí, aké zmeny je potrebné pred ďalším rozšírením zaviesť, a to v oblasti vnútorného fungovania inštitúcií EÚ, jednotlivých politík, rozpočtu, aj rozhodovacích procesov.

Ruská invázia okrem iného slúžila ako popud k väčšej otvorenosti v téme rozširovania EÚ, a to aj u členských krajín, ktoré mu predtým oponovali. Z rozširovania únie sa stal bezpečnostný aj strategický záujem spoločenstva, ktoré by sa takto malo pokúsiť o balancovanie vplyvu Ruska a Číny a stabilizovanie okolitého región. 

Hlbšiu diskusiu k veci von der Leyen prisľúbila počas belgického predsedníctva. Dúfajme, že sa posunieme ďalej ako počas toho českého, kedy už len v otázke zavedenia hlasovania kvalifikovanou väčšinou v oblasti SZBP minister Bek nezaznamenal širšiu zhodu. V neposlednom rade predsedníčka vyzvala parlament aj lídrov EÚ k podpore prijatia nového paktu o migrácii.

Čo v prejave chýbalo?

Škandál okolo Katargate nedostal v prejave zaslúženú pozornosť, pričom by sa žiadalo adresovať otázky okolo vnútornej etiky a dôveryhodnosti inštitúcií EÚ. Poslanci EP pritom po prejave hlasovali a podporili súbor zmien na zvýšenie transparentnosti a prevenciu korupcie v parlamente. Pokračovanie procesu po KOBE a občianskych panelov, či v iniciatíve ďalšieho rozvoja zdravotnej únie tiež zdanlivo stratili momentum.

A záverom, téma porušovania princípov právneho štátu zaznela len veľmi okrajovo, pričom priamejšie pomenovanie problému a jeho vývoja vrátane diskusie ku stavu veci v Maďarsku a Poľsku by boli na mieste. Bez toho sa kritici vedia ľahko chopiť príležitosti a spytovať, či von der Leyen neopomenula adresnejšiu kritiku preto, aby si nepodkopala vlastné šance na znovuzvolenie. 

V tomto u nej možno zafungovala pamäťová stopa z poslednej voľby predsedu komisie a oponentúry Timmermansovi, ktorý práve zo strany EK začal s trestami voči problematickým členom a následne narazil na ich chýbajúcu podporu, ktorá sa v Európskej rade aj v EP v 2019 otočila smerom k von der Leyen. 

Von der Leyen v tohtoročnom SOTEU pripomenula úspechy z obdobia svojho mandátu, no tiež načrtla veľké a časovo náročné plány na budúce smerovanie únie. Dávalo by zmysel, ak by sa za túto svoju víziu postavila a na historickú skúšku odpovedala oznámením opätovnej kandidatúry.