.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Na Slovensko môže prísť v najbližších siedmich rokoch takmer 13 miliárd eur v podobe eurofondov. Je to balík schválený Európskou komisiou v rámci nového operačného Programu Slovensko na roky 2021 – 2027. Okrem toho je ešte k dispozícii šesť miliárd eur z Plánu obnovy. „Nie sme schopní to efektívne minúť,“ hovorí v rozhovore Anton Marcinčin, bývalý splnomocnenec vlády pre menej rozvinuté regióny.
Pripomína, že z posledného eurofondového obdobia, ktoré ešte stále dobieha, Slovensko minulo len 60 percent zdrojov. Otázne je tiež, či to prinesie potrebný benefit pre vyrovnávanie regionálnych rozdielov: „Keď sa pozrieme na regióny, tak sa nedá povedať, že by sme nejako pokročili v kohézii. Dokonca sa tá regionálna slabosť prejavuje už aj na národnej úrovni a prestali sme dobiehať zvyšok EÚ.“
Slovensko sa tak dostáva do situácie, že peňazí z Bruselu má dosť, ale chýba mu systém riadenia verejných investícií. Nedokáže zmysluplne prepájať peniaze z európskych štrukturálnych fondov a zo štátneho rozpočtu.
„Sme ako malé dieťa, ktoré stále dokola niečo skúša, ale nefunguje to. A tak isto aj naša Slovenská republika sa neustále snaží o efektívne využívanie eurofondov, ale stále to nejde, nečerpáme, nevyhodnocujeme, nemonitorujeme, nevieme, čo s tým. Vieme len to, že je z toho strašná kriminalita a prezamestnanosť v systéme. Je to príšerne drahé, stále to skúšame rovnako, ale ono to stále nefunguje,“ hovorí A. Marcinčin.
Pri novom programovom období už vicepremiérka Veronika Remišová sľubuje, že systém bude fungovať inak. Základom má byť decentralizácia, jednoduchosť a odbúranie zbytočnej byrokracie. Anton Marcinčin je skeptický, pretože rovnaké prísľuby tu boli aj v minulosti.
„Tomu už neverí nikto. Ľudia sú frustrovaní a myslia si, že v Bratislave sme sa museli všetci zblániť a uprednostňujú radšej iné zdroje, napríklad aj komerčné pôžičky.“
Regióny majú byť slovenskou politickou prioritou a v novom sedemročnom programovom období sú na nich vyčlenené zhruba dve miliardy eur. Po prepočítaní na jednotlivé župy a mestá to však vychádza len na sumu zhruba 40 miliónov eur ročne na jeden celok.
„To je veľmi málo vzhľadom na župné rozpočty. Určite by to nestačilo na nejaký väčší sofistikovaný projekt. A tak si povedzme, načo máme takú zložitú schému, keď na konci dňa o nič nejde?“
Čo treba urobiť na zlepšenie čerpania eurofondov? A v čom spočíva príčina zaostávania regiónov? Odpovede ponúka Anton Marcinčin v priloženom videorozhovore. Diskusiu organizuje SFPA v rámci portálu Zahraničná politika v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung.
