.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Slovensko dlhodobo prehliadalo a podceňovalo Ukrajinu ako chudobnejšieho partnera. „Skôr sme na nich pozerali z vysoka a dlho sme ich vnímali podobne, ako Rakúšania nás, Slovákov, keď padla železná opona,“ hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Na východnej hranici to však bolo trochu iné. „Cezhraničné aktivity začali už dávno, ale vždy to bola iniciatíva aktívnych úradníkov, trebárs projekt Karpatský euroregión, ale naozaj za tým stála skôr elita.“
Rozvoj vzájomných vzťahov a aktivít s Ukrajinou na regionálnej úrovni má pritom veľký potenciál pozdvihnúť menej rozvinuté oblasti prešovského a košického kraja. „Problém východného Slovenska je práve uzavretosť hranice s Ukrajinou, ktorá je tvrdá a nepriepustná. To je jeden z dôvodov zaostávania tých oblastí,“ vysvetľuje Duleba.
Rozvoj menších miest a dedín takmer vždy závisí od vzdialenosti k tzv. prirodzeným centrám rozvoja, čo sú veľké mestá s dobrou infraštruktúrou a ekonomikou. „Užhorod a Mukačevo sú relatívne veľké mestá na naše pomery a sú rovno na hranici. Mohli by plniť funkciu prirodzených centier rozvoja aj pre slovenské prihraničné regióny. Je tam veľký potenciál,“ hovorí Duleba.
Lenže významnejšie možnosti spoločných rozvojových aktivít, napríklad cez formu Európskych zoskupení územnej spolupráce, sa zatiaľ nevyužívajú a spolupráca je chaotická. „Máme veľké zdroje z EÚ, ktoré by sa dali využívať, len je nutné, aby to malo jedného pána, niekoho, kto by určil priority a celé by to koordinoval.“
Ako príklad uvádza Alexander Duleba sektor poskytovania zdravotných služieb – „môžeme spojiť nemocnice z viacerých slovenských a ukrajinských regiónov a urobíme pre ne spoločný rozvojový projekt na najbližších 10 rokov z hľadiska ich technického i personálneho vybavenia. Európska únia má komunitárne programy, z ktorých môže takéto projekty financovať.“
Pre bežných ľudí by to znamenalo kvalitnejšiu a hlavne dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť.
„Ak žijete neďaleko ukrajinskej hranice a viete, že v Užhorode majú v nemocnici špičkové vybavenie na operáciu srdca, tak prečo by ste tam nešli?“
Čo všetko by takáto slovensko-ukrajinská cezhraničná spolupráca mohla priniesť a čo aktuálne bráni jej rozvoju sa dozviete v priloženom rozhovore s Alexandrom Dulebom.
Rozhovor realizujeme v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
