.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Politické vzťahy v rámci V4 sú naďalej zložité. Maďarsko síce podporuje európsky štatút kandidátskej krajiny pre Ukrajinu, ale kladie si podmienky. Poľsko naopak získava body v očiach Európskej komisie pre svoju intenzívnu pomoc ukrajinským utečencom a Kyjevu vo vojne proti Rusku.
Riaditeľ SFPA Tomáš Strážay v rozhovore pre Zahraničnú politiku a nadáciu Friedrich Ebert Stiftung vysvetľuje, kto je tu víťaz a ako rozličné postoje krajín V4 ovplyvňujú jej akcieschopnosť.
„Politická spolupráca na pôde V4 možno nebude taká intenzívna, ale podstata fungovania tohto spoločenstva je na nižších úrovniach. Napríklad rozvoj cestnej infraštruktúry na severo-južnej osi, teda od Baltického mora po Čierne more, a veľmi dôležitou oblasťou je aj spolupráca v oblasti energetickej infraštruktúry,“ hovorí T. Strážay.
Spolupráca V4 v oblasti energetiky je kľúčová aj v kontexte vojny na Ukrajine a pri snahách zbaviť sa závislosti na ruskom plyne a rope. Jej politická dynamika by sa mohla posunúť na novú úroveň, ak by sa Ukrajina stala členom EÚ.
„Na východnom krídle EÚ by zrazu boli dve veľké krajiny – Poľsko a Ukrajina, ktoré by mohli vytvoriť tandem. Ten by mohol pôsobiť ako veľmi dôležitý pól európskej integrácie podobne, ako dnes funguje nemecko-francúzsky tandem,“ približuje riaditeľ SFPA.
Na aké konkrétne kroky by Slovensko malo využiť svoje predsedníctvo v rámci V4 i Slavkovského formátu a akým výzvam bude čeliť, odpovedá Tomáš Strážay v priloženom rozhovore.
