.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Politické vzťahy v rámci V4 sú naďalej zložité. Maďarsko síce podporuje európsky štatút kandidátskej krajiny pre Ukrajinu, ale kladie si podmienky. Poľsko naopak získava body v očiach Európskej komisie pre svoju intenzívnu pomoc ukrajinským utečencom a Kyjevu vo vojne proti Rusku.
Riaditeľ SFPA Tomáš Strážay v rozhovore pre Zahraničnú politiku a nadáciu Friedrich Ebert Stiftung vysvetľuje, kto je tu víťaz a ako rozličné postoje krajín V4 ovplyvňujú jej akcieschopnosť.
„Politická spolupráca na pôde V4 možno nebude taká intenzívna, ale podstata fungovania tohto spoločenstva je na nižších úrovniach. Napríklad rozvoj cestnej infraštruktúry na severo-južnej osi, teda od Baltického mora po Čierne more, a veľmi dôležitou oblasťou je aj spolupráca v oblasti energetickej infraštruktúry,“ hovorí T. Strážay.
Spolupráca V4 v oblasti energetiky je kľúčová aj v kontexte vojny na Ukrajine a pri snahách zbaviť sa závislosti na ruskom plyne a rope. Jej politická dynamika by sa mohla posunúť na novú úroveň, ak by sa Ukrajina stala členom EÚ.
„Na východnom krídle EÚ by zrazu boli dve veľké krajiny – Poľsko a Ukrajina, ktoré by mohli vytvoriť tandem. Ten by mohol pôsobiť ako veľmi dôležitý pól európskej integrácie podobne, ako dnes funguje nemecko-francúzsky tandem,“ približuje riaditeľ SFPA.
Na aké konkrétne kroky by Slovensko malo využiť svoje predsedníctvo v rámci V4 i Slavkovského formátu a akým výzvam bude čeliť, odpovedá Tomáš Strážay v priloženom rozhovore.
