.svg)
Zdroj: Facebook/Jaro NaďEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Tím Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vypracoval analýzu troch rôznych scenárov zahranično-politického smerovania Slovenska po voľbách v septembri 2023. Predpokladajú buď pokračovanie v nastavenom kurze, alebo úplnú zmenu zahraničnej politiky, či hybridný variant. Naplnenie konkrétneho scenára záleží od zloženia budúcej vlády.
Tomáš Strážay, riaditeľ SFPA a jeden z autorov povolebnej analýzy, vysvetľuje, že dnes je ťažké predpovedať, ktorý scenár sa naplní. „Ale vysokú pravdepodobnosť vidíme pri senári hybridného modelu ďalšieho vývoja, kde by sa Slovensko vo svojej zahraničnej politike správalo ako „hráč s nepredvídateľnými ťahmi.“ Na stole sú však všetky tri scenáre.“
Časť verejnosti sa obáva vzniku novej vládnej koalície, ktorá by mala ambíciu úplne otočiť zahranično-politické smerovanie krajiny a začať s procesom „orbanizácie“ Slovenska. „Nemám rád, keď sa Slovensko takto prirovnáva k Maďarsku,“ vysvetľuje Strážay. Napriek možným analógiám sa totiž obe krajiny nachádzajú v inej situácii.
„Na Slovensku po voľbách s najväčšou pravdepodobnosťou vznikne koaličná vláda. Takže strany budú môcť robiť rozhodnutia len na základe nejakého konsenzu. Dnes ešte nevieme, kto budú partneri v tej budúcej koalícii, ale zatiaľ to vyzerá tak, že bez strany Hlas-SD si žiaden z víťazov volieb neporadí. A v programe Pellegriniho strany nevidíme žiadnu zmenu doterajšej zahraničnej politiky Slovenska,“ dodáva riaditeľ SFPA.
Časť politického spektra už vopred avizuje zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. To by však nebolo jednoduché rozhodnutie. „Neviem si predstaviť, že by niekto povedal, že ideme zastaviť dodávky na Ukrajinu a zastavil by výrobu vo vybraných zbrojárskych fabrikách na Slovensku, či už ide o muníciu alebo húfnice Zuzana. Skôr je to také napínanie svalov.“ Slovenské zbrojovky majú totiž podpísané dlhodobé kontrakty, na ktoré sa viažu miliónové investície a stovky pracovných miest.
Tomáš Strážay v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA Evou Mihočkovou tiež vysvetľuje, či by sa Robert Fico ešte mohol vrátiť k téme „európskeho jadra“ a aké má Slovensko kotvy, aby nemohlo skĺznuť z cesty demokracie a právneho štátu. Diskusiu organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
