.svg)
Zdroj: Facebook/Jaro NaďEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Tím Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vypracoval analýzu troch rôznych scenárov zahranično-politického smerovania Slovenska po voľbách v septembri 2023. Predpokladajú buď pokračovanie v nastavenom kurze, alebo úplnú zmenu zahraničnej politiky, či hybridný variant. Naplnenie konkrétneho scenára záleží od zloženia budúcej vlády.
Tomáš Strážay, riaditeľ SFPA a jeden z autorov povolebnej analýzy, vysvetľuje, že dnes je ťažké predpovedať, ktorý scenár sa naplní. „Ale vysokú pravdepodobnosť vidíme pri senári hybridného modelu ďalšieho vývoja, kde by sa Slovensko vo svojej zahraničnej politike správalo ako „hráč s nepredvídateľnými ťahmi.“ Na stole sú však všetky tri scenáre.“
Časť verejnosti sa obáva vzniku novej vládnej koalície, ktorá by mala ambíciu úplne otočiť zahranično-politické smerovanie krajiny a začať s procesom „orbanizácie“ Slovenska. „Nemám rád, keď sa Slovensko takto prirovnáva k Maďarsku,“ vysvetľuje Strážay. Napriek možným analógiám sa totiž obe krajiny nachádzajú v inej situácii.
„Na Slovensku po voľbách s najväčšou pravdepodobnosťou vznikne koaličná vláda. Takže strany budú môcť robiť rozhodnutia len na základe nejakého konsenzu. Dnes ešte nevieme, kto budú partneri v tej budúcej koalícii, ale zatiaľ to vyzerá tak, že bez strany Hlas-SD si žiaden z víťazov volieb neporadí. A v programe Pellegriniho strany nevidíme žiadnu zmenu doterajšej zahraničnej politiky Slovenska,“ dodáva riaditeľ SFPA.
Časť politického spektra už vopred avizuje zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. To by však nebolo jednoduché rozhodnutie. „Neviem si predstaviť, že by niekto povedal, že ideme zastaviť dodávky na Ukrajinu a zastavil by výrobu vo vybraných zbrojárskych fabrikách na Slovensku, či už ide o muníciu alebo húfnice Zuzana. Skôr je to také napínanie svalov.“ Slovenské zbrojovky majú totiž podpísané dlhodobé kontrakty, na ktoré sa viažu miliónové investície a stovky pracovných miest.
Tomáš Strážay v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA Evou Mihočkovou tiež vysvetľuje, či by sa Robert Fico ešte mohol vrátiť k téme „európskeho jadra“ a aké má Slovensko kotvy, aby nemohlo skĺznuť z cesty demokracie a právneho štátu. Diskusiu organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
