Stredoeurópsku energetickú konferenciu organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA). Tento rok sa konala pod záštitou predsedu vlády Eduarda Hegera a primátora hlavného mesta Slovenska Bratislavy Matúša Valla. Spoločným prvkom všetkých panelov bola téma implementácie Plánov obnovy a odolnosti – nielen na Slovensku, ale aj v ďalších členských krajinách Európskej Únie. 

Prvým rečníkom konferencie bol predseda vlády Eduard Heger, ktorý premostil skúsenosti z povojnovej obnovy Európy so súčasnou situáciou, kedy potrebujeme spojiť sily na to, aby sme vytvorili trvalo udržateľnú budúcnosť. Vyjadril sa, že musíme urobiť všetko preto, aby sme dosiahli dekarbonizáciu, pretože to je jediná možná cesta ako udržať Zem pre ďalšie generácie. 

Premiér Heger vidí dôležitú úlohu jadrovej energeticky ako stabilného zdroja v procese prechodu k bezuhlíkovej budúcnosti, avšak nemôžeme zabudnúť na obnoviteľné zdroje energetiky. 

Nové možnosti

Ministri krajín V4 sa taktiež venovali výzvam a možnostiam, ktoré nové finančné fondy Európskej únie prepojené na post-pandemickú obnovu prinášajú, a to nielen v oblasti dekarbonizácie. Na rozdiel od Slovenska a Českej republiky, Poľsko a Maďarsko  ešte nemajú odsúhlasené svoje Plány obnovy a odolnosti zo strany Európskej komisie, čo im bráni čerpať z nich finančné prostriedky.

Mestá hrajú v procese dekarbonizácie veľmi dôležitú úlohu, a preto bol druhý panel konferencie venovaný práve nim. V mestách žije veľké množstvo ľudí, ktoré potrebuje veľa energie na dopravu či kúrenie, taktiež sa v mestách sústreďuje priemysel. Toto všetko z nich robí významných producentov emisií, avšak zároveň prináša aj možnosti pre ich znižovanie nielen z pohľadu mesta samotného, ale aj celej krajiny. 

Preto sa primátori hlavných miest krajín Vyšehradskej štvorky zhodli na kľúčovej úlohe miest pri dekarbonizácii hospodárstiev svojich krajín. Okrem znižovania tvorby emisií môžu mestá ovplyvňovať množstvo emisií v ovzduší aj prijímaním opatrení na pohlcovanie existujúcich emisií – napr. pomocou výsadby stromov. 

Zatiaľ čo primátori Prahy a Varšavy hovorili o výsadbe veľkého množstva stromov, primátor Bratislavy hovoril hlavne o snahe zabrániť výrubu existujúcich stromov. Úzky vzťah v oblasti klimatických zmien medzi mestami a štátnou úrovňou demonštroval zástupca Varšavy na príklade využívania elektrických autobusov vo svojom meste. 

Hoci sa Varšave podarilo vymeniť polovicu autobusov za elektrické (približne 500), čo výrazne zlepšilo kvalitu ovzdušia v meste samotnom, vzhľadom na fakt, že takmer všetka elektrická energia vyrobená v Poľsku pochádza z uhoľných baní, nie sú tieto elektrické autobusy v konečnom dôsledku bezemisné. 

Primátor Budapešti upozornil, že problém klimatickej zmeny môže byť úspešne vyriešený až po tom, ako sa vyriešia problémy v oblasti demokracie. 

Čo s plynom?

V ďalších paneloch sa diskutovali rôzne témy spojené s energetickou transformáciou a vytvorením bezuhlíkového hospodárstva na Slovensku. Veľmi dôležitou otázkou v tomto procese je úloha zemného plynu, ktorý je na jednej strane fosílnym palivom produkujúcim emisie skleníkových plynov, avšak na druhej strane sú tieto emisie omnoho nižšie ako napríklad pri uhlí alebo rope. Preto je niekedy zemný plyn považovaný za prechodné palivo. 

Účastníci konferencie sa zhodli, že zemný plyn predstavuje dôležitý prvok dekarbonizácie, pretože prechod na tento zdroj energie z uhlia zníži výrazne produkciu emisií. Navyše, diverzifikácia, ktoré prebehla v priestore strednej a východnej Európy výrazne zvýšila energetickú bezpečnosť v oblasti zemného plynu, a preto je možné sa na tento druh energetického nosiča spoľahnúť. 

Stav energetiky vo svete

Už tradičnou súčasťou konferencie bola aj prezentácia správy Medzinárodnej energetickej agentúry pre rok 2021 o stave energetiky vo svete. Tento rok bola správa špecifická, pretože jej cieľom bolo podporiť diskusiu na klimatickej konferencií v Glasgowe (COP 26). 

Správa bola kritická k existujúcim záväzkom krajín v oblasti klimatickej zmeny a argumentovala, že tieto nie sú dostatočné na spomalenie globálneho otepľovania tak, aby sme neprekročili hodnotu 1,5°C nad globálnou priemernou teplotou v predindustriálnom období. 

Správa poukazuje aj na to, že v budúcnosti môžeme očakávať zmeny (možno aj významné) v medzinárodnom obchode s energetickými surovinami, ktorému už možno nebude dominovať ropa ako je tomu dnes, ale hlavným bude obchod s vodíkom a so surovinami potrebnými pri výrobe obnoviteľných zdrojov energie. 

Jedným z hlavných konceptov pri dekarbonizácií je elektrifikácia – myšlienka, že mnohé fosílne palivá (ako napríklad ropa v doprave alebo zemný plyn vo vykurovaní) vieme nahradiť elektrickou energiou pochádzajúcou zo zdrojov produkujúcich minimum alebo žiadne emisie. 

Veľkým otáznikom však ostáva, ako sa bude v takomto systéme elektrická energia skladovať. Počas štvrtého panelu sa rečníci venovali niekoľkým možnostiam uchovávania energie, ako batérie, tak aj vodík ako možný spôsob skladovania energie. Zastúpenie na paneli mal štátny tajomník Ministerstva hospodárstva ako tvorca legislatívnych pravidiel, plynárenské spoločnosti ako možní uskladňovatelia a predajcovia vodíku, výskumníci v oblasti vodíku a batériových systémov, ako aj producenti elektrickej energie. 

Kritická železnica

Hoci železničná doprava je považovaná za jednu z najekologickejších, v slovenských podmienkach nie je dostatočne využívaná. Preto sa piaty panel zaoberal tým, aké príležitosti a nástrahy predstavuje rozvoj železničnej dopravy na Slovensku a aké má miesto Plán obnovy a odolnosti pri riešení niektorých z týchto výziev. 

Zloženie panelu umožnilo tieto otázky diskutovať nielen z pohľadu verejných politík a konkrétnych skúseností operátora železničnej dopravy, ale  tiež z pohľadu poznatkov z Českej republiky, ktorými sa možno inšpirovať. 

Za hlavný problém Slovenska bol pomenovaný zlý technický stav mnohých železničných tratí, ktorý neumožňuje železničnej doprave byť konkurencieschopnou osobnej automobilovej doprave. V oblasti dekarbonizácie bolo taktiež zdôraznené, že bude stáť nielen veľké finančné prostriedky, ale aj náš komfort, keďže využívanie osobnej dopravy bude pravdepodobne výrazne regulované v mestách, alebo aj v rekreačných zónach. 

Poslednou časťou konferencie bol panel venujúci sa zeleným riešeniam v priemysle. Ide o veľmi dôležitú tému pre krajinu akou je Slovensko, ktorá má veľmi energeticky náročný priemysel ako z historických, tak aj iných dôvodov. 

Podľa zástupcov priemyslu sú však zmeny, ktoré si priemysel vyžiada na to, aby sa stal dekarbonizovaným, príliš náročné na to, aby sa stihli počas trvania Plánu obnovy a odolnosti, teda do roku 2026. 

Aj v tomto paneli so zastúpením predstaviteľov výroby ocele, cementu či hliníku zaznelo, že zmeny, ktoré nás čakajú sa nebudú týkať len výroby, ale aj v usporiadania spoločnosti a s tým nevyhnutnou zmenou v prioritách ľudstva. Priemysel sa nebráni nevyhnutným zmenám, musí byť však chránený pred tlakmi z mimoeurópskeho prostredia, kde v súčasnosti platia omnoho menej ekologicky náročné pravidlá umožňujúce produkovať výrobky za nižšie ceny. 

Ak ste nestihli konferenciu sledovať naživo, záznam si môžete pozrieť v anglickom a slovenskom jazyku tu: https://ceec.sk/live. Záverečná správa bude onedlho na stránke www.ceec.sk.