.svg)
Zdroj: Facebook/UN Climate ChangeEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Planéta sa čoraz rýchlejšie otepľuje a negatívne následky zmeny klímy si už uvedomuje každý. Štáty napriek tomu nedokázali využiť rokovanie Klimatického summitu OSN COP27 v egyptskom Šarm aš-Šajchu na zvýšenie svojich ambícií bojovať proti klimatickej zmene a znížiť ešte viac emisie skleníkových plynov.
Slovenské ministerstvo životného prostredia to hodnotí ako jednoznačné sklamanie. Potvrdil to štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča, ktorý viedol slovenskú delegáciu na summite.
„Postupný odklon od využívania uhlia už máme zaregulovaný na celosvetovej úrovni. Teraz sa hralo o ropu a zemný plyn,“ približuje M. Kiča. Cieľ sa však nepodarilo dosiahnuť a krajiny sa nedokázali zaviazať, že postupne utlmia emisie zo všetkých fosílnych palív.
„Nemusíme jednoznačne utlmiť spotrebu, ale stačilo by, aby aspoň krajiny prestali dotovať ťažbu plynu a neotvárali ďalšie ložiská,“ vysvetľuje v rozhovore štátny tajomník.
Rusi počas summitu vystupovali v úzadí a robili svoj lobbing, ale nie sú hlavným dôvodom, prečo sa nepodarilo dosiahnuť záväzok postupného odklonu od fosílnych palív. Dôvodom je najmä postoj Číny a Egypta.
„Mali sme iné očakávania od egyptského predsedníctva. Úlohou predsedníckej krajiny nie je reprezentovať záujmy konkrétnej skupiny štátov. Mali sme pocit, že Egypt to robil a preferoval tému vzniku Fondu solidarity pred inými témami. To vyvolalo sklamanie. Bol som svedkom toho, že delegácia EÚ zvažovala, či bude pokračovať ďalej v rokovaniach.“
Rozvíjajúce sa štáty napokon odchádzali zo summitu najspokojnejšie, pretože sa im podarilo presadiť vznik nového Fondu solidarity. Bohaté krajiny by cez neho mali prispievať tým najchudobnejším na zmierňovanie následkov klimatickej zmeny. V tejto súvislosti odznelo v Šarm aš-Šajchu aj niekoľko veľmi emotívnych vystúpení.
„Veľmi zarezonovalo vystúpenie pakistanskej ministerky. Pripomenula devastačné povodne v jej krajine, ktoré si vyžiadali viac ako 1500 obetí a je vedecky dokázané, že je to následok klimatickej zmeny. Predstaviteľ ostrovnej krajiny Tuvalu zasa hovoril o tom, že si nechali vypracovať digitálnu kópiu svojej krajiny, pretože na konci tohto storočia sa dostanú kompletne pod hladinu mora. Chcú teda, aby po nich zostala aspoň nejaká digitálna stopa,“ hovorí štátny tajomník Kiča.
Viac podrobností o výsledkoch summitu, budúcom postavení Fondu solidarity i nových záväzkoch USA a Číny sa dozviete v priloženom videorozhovore, ktorý so štátnym tajomníkom Michalom Kičom viedla šéfredaktorka portálu Zahraničná politika Eva Mihočková. Diskusiu organizuje Výskumné centrum SFPA v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung
