.svg)
Zdroj: Facebook/UN Climate ChangeEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Planéta sa čoraz rýchlejšie otepľuje a negatívne následky zmeny klímy si už uvedomuje každý. Štáty napriek tomu nedokázali využiť rokovanie Klimatického summitu OSN COP27 v egyptskom Šarm aš-Šajchu na zvýšenie svojich ambícií bojovať proti klimatickej zmene a znížiť ešte viac emisie skleníkových plynov.
Slovenské ministerstvo životného prostredia to hodnotí ako jednoznačné sklamanie. Potvrdil to štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča, ktorý viedol slovenskú delegáciu na summite.
„Postupný odklon od využívania uhlia už máme zaregulovaný na celosvetovej úrovni. Teraz sa hralo o ropu a zemný plyn,“ približuje M. Kiča. Cieľ sa však nepodarilo dosiahnuť a krajiny sa nedokázali zaviazať, že postupne utlmia emisie zo všetkých fosílnych palív.
„Nemusíme jednoznačne utlmiť spotrebu, ale stačilo by, aby aspoň krajiny prestali dotovať ťažbu plynu a neotvárali ďalšie ložiská,“ vysvetľuje v rozhovore štátny tajomník.
Rusi počas summitu vystupovali v úzadí a robili svoj lobbing, ale nie sú hlavným dôvodom, prečo sa nepodarilo dosiahnuť záväzok postupného odklonu od fosílnych palív. Dôvodom je najmä postoj Číny a Egypta.
„Mali sme iné očakávania od egyptského predsedníctva. Úlohou predsedníckej krajiny nie je reprezentovať záujmy konkrétnej skupiny štátov. Mali sme pocit, že Egypt to robil a preferoval tému vzniku Fondu solidarity pred inými témami. To vyvolalo sklamanie. Bol som svedkom toho, že delegácia EÚ zvažovala, či bude pokračovať ďalej v rokovaniach.“
Rozvíjajúce sa štáty napokon odchádzali zo summitu najspokojnejšie, pretože sa im podarilo presadiť vznik nového Fondu solidarity. Bohaté krajiny by cez neho mali prispievať tým najchudobnejším na zmierňovanie následkov klimatickej zmeny. V tejto súvislosti odznelo v Šarm aš-Šajchu aj niekoľko veľmi emotívnych vystúpení.
„Veľmi zarezonovalo vystúpenie pakistanskej ministerky. Pripomenula devastačné povodne v jej krajine, ktoré si vyžiadali viac ako 1500 obetí a je vedecky dokázané, že je to následok klimatickej zmeny. Predstaviteľ ostrovnej krajiny Tuvalu zasa hovoril o tom, že si nechali vypracovať digitálnu kópiu svojej krajiny, pretože na konci tohto storočia sa dostanú kompletne pod hladinu mora. Chcú teda, aby po nich zostala aspoň nejaká digitálna stopa,“ hovorí štátny tajomník Kiča.
Viac podrobností o výsledkoch summitu, budúcom postavení Fondu solidarity i nových záväzkoch USA a Číny sa dozviete v priloženom videorozhovore, ktorý so štátnym tajomníkom Michalom Kičom viedla šéfredaktorka portálu Zahraničná politika Eva Mihočková. Diskusiu organizuje Výskumné centrum SFPA v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung
