.svg)
Zdroj: Facebook/Peter PellegriniEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Ako „vysoko rizikovú oblasť“ označuje Európska komisia situáciu vo verejnoprávnych médiách na Slovensku. V tohtoročnej Správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko neurobilo v tomto smere žiadny pokrok. Brusel si všíma „hrozby a zastrašovanie novinárov, ich neisté pracovné podmienky a nedostatok ochrany proti žalobám.“ Slovenskí politici sa otvorene inšpirujú maďarskou mediálnou legislatívou, ale očakávať rovnaký výsledok by bolo chybou.
Memorandum o zahraničnej politike vlády hneď v úvode uvádza, že Slovenská republika ako zvrchovaný štát presadzuje svoje oprávnené národnoštátne záujmy v zahraničnej politike. Podľa Alexandra Dulebu zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku sú to len všeobecné floskuly, ktoré nič nehovoria a každý si ich môže vysvetliť, ako chce. „Vláda by mala jasne definovať, čo je podľa nej slovenský národný záujem, napríklad v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou,“ hovorí Duleba.
Dodáva, že zásadný problém slovenskej zahraničnej politiky je, že sa Slovensko spolu s Maďarskom dostáva do izolácie v EÚ i v NATO. „Môžeme kričať koľko chceme, akí sme suverénni v zahraničnej politike. Ale keď sa sami izolujeme od vlastných partnerov v EÚ a NATO, tak nič nezmôžeme.“
Vzťahy s európskymi partnermi momentálne výrazne zaťazujú výroky premiéra Roberta Fica na adresu Ukrajiny. Začiatkom septembra slovenský premiér opäť podráždil Kyjev výrokom, že „Na Ukrajine bojujú jednotky, ktoré majú nacistické označenie a ktoré sa tak zrejme aj správajú.“ Alexandra Dulebu v tejto súvislosti zaráža že Robert Fico vidí nacistov len na Ukrajine, ale nie na Slovensku, či v Rusku. „Fico je slepý k slovenskému, či ruskému nacizmu, ale ten ukrajinský si všíma neustále. Je to čistá ruská propaganda. Pri vzniku ukrajinského práporu Azov boli aj ľudia s neonacistickými názormi, to je pravda. Ale faktom je, že dnes sú už príslušníci Azova súčasťou ukrajinskej národnej gardy a keď ich tam prijímali, tak všetkých radikálov vylúčili. Okrem toho, ten pôvodný Azov už takmer celý padol a dnes sú tam už úplne noví bojovníci,“ vysvetľuje Duleba.
Ako vlastne vnímajú Ukrajinci výroky slovenského premiéra a ako sa môžu odzrkadliť na vzájomných vzťahoch? Pozrite si celý videorozhovor s Alexandrom Dulebom z SFPA, ktorý moderovala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
