.svg)
Stockshot in the European Parliament in Strasbourg.Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
K volebným urnám by 8. júna mohlo prísť aj viac ako 30 percent voličov, čo by bola rekordná účasť v eurovoľbách na Slovensku. Podľa politologičky Anety Világi z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave je to výsledok otrasenia, ktoré prežíva slovenská spoločnosť po pokuse o atentát na predsedu vlády Roberta Fica.
„Očakávam, že voliči vládnych strán využijú eurovoľby ako príležitosť prísť vyjadriť podporu Robertovi Ficovi. Jeho priaznivci môžu atentát vnímať ako útok na vlastný tábor, preto budú silne motivovaní prísť volič,“ hovorí Aneta Világi v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná Politika SFPA Evou Mihočkovou.
Viaceré strany tesne po streľbe na predsedu vlády avizovali pozastavenie predvolebnej kampane. Podľa politologičky je pochopiteľné zrušiť veľké verejné podujatia, ale zastaviť akúkoľvek diskusiu o európskych témach by nebolo racionálne.
„Politici predsa môžu naďalej diskutovať o svojich programových bodoch a vymedzovať sa voči sebe, ak sa to deje slušne a na základe argumentov.“
Európska politika je oblasťou, ktorá priťahuje zvýšenú mieru dezinformácií a hoaxov. Často ich používajú aj samotní politici v snahe zaujať voličov cez vytváranie pocitu ohrozenia a následné sľubovanie riešení. Príkladom sú naratívy o „zelených šialenstvách z Bruselu,“ ktoré často šíria aj politici, ktorých strany oficiálne podporujú európske zelené ciele obsiahnuté v európskej politike Green Deal.
„Pri kampani do eurovolieb sa často kandidáti rozchádzajú s programom vlastnej strany a idú si svoju líniu. V tom vidím inštitucionálnu slabosť politických strán,“ hovorí A. Világi. Aké sú dôvody takejto rozpoltenosti a prečo zhrubol politický jazyk na Slovensku? Dozviete sa v priloženom video rozhovore, ktorý zorganizovala SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
