Ursula von der Leyen vo svojom prejave o stave Európskej únie (SOTEU) ako zvyčajne reflektovala na vývoj posledného roka a načrtla víziu toho nastávajúceho. Podľa očakávaní sa do významnej miery vo svojom prejave venovala vojne na Ukrajine, jej následkom aj lekciám, ktoré nám s ňou súvisiaca kríza do bloku priniesla.

Dalo by sa dokonca povedať, že vzhľadom na ťažké časy a krízy, ktoré momentálne prežívame, bol jej prejav v postate pozitívne ladený. Von der Leyen predostrela opatrenia na riešenie kríz, ktorými prechádzame, vyzdvihla vlnu solidarity európskych občanov s utečencami z Ukrajiny či schopnosť členských štátov sa v dôležitom momente spojiť a rýchlo konať. Vyjadrila tiež presvedčenie, že ďalším spoločným úsilím docielime Putinove zlyhanie. Prejav sa v reflexii na aktuálne dianie držal troch nosných blokov – ukrajinského, ekonomického a demokratického.

Energetická kríza

Na riešenie energetickej krízy a vysokých cien plynu predostrela predsedníčka Európskej komisie niekoľko núdzových opatrení, vrátane zníženia celkovej spotreby, no tiež plán hlbšie prepracovať európsky energetický trh. 

Navrhované zastropovanie výnosov energetických spoločností, ktoré energiu produkujú za nízke náklady (napr. solárna, veterná alebo jadrová energia), či zavedenie krízového príspevku od spoločností spracúvajúcich fosílne palivá, by mali vyniesť 140 miliárd eur. Tieto zdroje sa následne môžu prerozdeliť občanom a firmám zasiahnutým energetickou krízou.

Šéfka Komisie však nezmienila aktuálne diskutovanú možnosť zastropovania ceny ruského plynu. Dôvodom je fakt, že členské štáty sa na tejto citlivej otázke stále nevedia dohodnúť. Dokazuje to nezhoda ministrov na Rade pre energetiku. 

Krajiny importujúce veľké objemy plynu, čo je aj prípad Slovenska, sa obávajú odpovede zo strany Ruska v podobe úplného zastavenia dodávok a následného úpadku do recesie. Táto obava však naznačuje chýbajúcu európsku solidaritu medzi členskými štátmi, ktorá mala podobné situácie riešiť.

Európska jednota

Predsedníčka sa vyhradila voči domnienkam o možnej klesajúcej súdržnosti bloku či solidarite s Ukrajinou, pripomínajúc zavedenie bezprecedentných sankcií voči Rusku, doplnených významnou finančnou a vojenskou pomocou Ukrajine. 

Vyjadrila odhodlanie sankcie udržať, no chýbala informácia o tom, či sa bude snažiť o ich ďalšie rozširovanie. Ak by aj vznikali spory v tejto veci založené na obavách zo zhoršovania energetickej krízy novými sankciami, je na mieste uvažovať aspoň o tých personalizovaných. 

Faktom je, že európska jednota je potrebná, pretože výzvy, ktoré pred EÚ ležia, si vyžadujú spoločný a  rýchly postup. Európski lídri budú musieť prijať viaceré opatrenia v snahe zbaviť sa závislosti na fosílnych palivách a ustáť energetickú krízu. Tie však môžu ťažko dopadnúť na občanov, ktorí už teraz čelia vysokej inflácii. 

Hladký priechod a akceptácia nepopulárnych opatrení si vyžiadajú najmä dobrú komunikáciu a adekvátne kompenzácie v podobe sociálnych transferov. Pomoc budú potrebovať aj firmy a preto predsedníčka predostrela napríklad plánovanú smernicu o neskorých platbách, ktorá si kladie za cieľ riešiť problémy menších podnikov a zaistiť lepšiu prevenciu bankrotov.

Európska demokracia

Von der Leyen ruskú agresiu označila ako boj autokracie proti demokracii, a preto načrtla zámer intenzívnejšie spolupracovať s inými demokraciami v globálnom merítku, ako aj pracovať na jej ochrane a posilňovaní zvnútra.

V oblasti dialógu a spolupráce s krajinami mimo EÚ, predsedníčka podporila myšlienku Európskeho politického spoločenstva navrhovaného E. Macronom počas uplynulého francúzskeho predsedníctva. Jeho prvé stretnutie je naplánované už na 6. októbra v Prahe.

Na druhej strane stojí avizovaná podpora posilnenia európskej demokracie a hodnôt zvnútra, aj keď v tomto bode nebola von der Leyen veľmi obšírna a v prejave sa interným problémom EÚ venovala o niečo menej. Ochranu právneho štátu a nezávislého súdnictva spomenula v podstate len okrajovo, podobne potvrdila zámer používať mechanizmus kondicionality na ochranu spoločného rozpočtu.

V prejave bola menovaná aj hrozba európskej demokracie v podobe vplyvových operácií zo zahraničia, ktorých dobrým príkladom je aktuálne odhalenie amerických tajných služieb o politickom financovaní zo strany Kremľa vo výške stoviek miliónov dolárov vo viac ako dvoch desiatkach krajín celosvetovo. 

Jeho cieľom bolo ovplyvniť politické dianie a oslabiť demokracie v daných krajinách. Je pozitívne, že sa o týchto skutočnostiach aspoň čiastočne dozvedá aj verejnosť. Sekundárne by totiž takéto odhalenie mohlo mať preventívny účinok na politické hnutia do budúcnosti, ktoré by zvažovali prijatie korupčných ruských zdrojov. 

KOBE

Významným projektom uplynulého roka bola Konferencia o budúcnosti Európy (KOBE), ako nástroj na priblíženie Európskej únie jej občanom. Aj s ohľadom na prebiehajúce a prelínajúce sa krízy je pochopiteľné, že jej v SOTEU nebolo venovaného veľa priestoru, čo je ale aj tak škoda s ohľadom na úsilie, ktoré bolo konferencii venované.

Predsedníčka aspoň naznačila, že s výstupmi konferencie a návrhmi občanov chcú ďalej pracovať a že chcú taktiež zaviesť pokračovanie občianskych panelov, kde by sa podieľali na diskusii o novej európskej legislatíve. 

Či spomínané aktivity pomôžu významnejšie riešiť dlhodobejšie sa tiahnuci problém demokratického deficitu EÚ a zlepšiť angažovanosť jej občanov v spoločných záležitostiach je otázne. Časom uvidíme, do akej miery sa budú lídri EÚ odporúčaniami občanov z KOBE naozaj riadiť, koľko z nich sa nakoniec zhmotní a ako budú prebiehať spomínané pravidelné občianske panely. 

Medzičasom aspoň celková podpora členstva v EÚ stúpa v reakcii na vojnu na Ukrajine, a to naprieč celou Úniou, vrátane Slovenska. Krízy ako pandémia COVID-19 alebo aktuálne dopady vojny na Ukrajine totiž širokej verejnosti zviditeľnili rôzne výhody plynúce z členstva v EÚ. 

Záverom prejavu predsedníčka komisie zmienila, že podľa nej nastal čas na konanie európskeho konventu, ktorý by mohol viesť k otvoreniu a zmene základných zmlúv, aj v reflexii na výstupy KOBE. Je ale na zváženie, či je vhodné takýto náročný proces otvárať v čase, kedy sa Európska únia a jej členské štáty potrebujú aktívne venovať akútnym problémom a pokračujúcim krízam.

Chýbajúce body

Napriek tomu, že sa do veľkej miery vo svojom prejave Ursula von der Leyen venovala vojne na Ukrajine a jej následkom či lekciám plynúcich z ruskej agresie, opomenula otázku posilňovania obrannej spolupráce a integrácie. Tá pritom v posledných rokoch rezonovala a práve aj v súvislosti s dianím na Ukrajine a nasledovaním myšlienky strategickej autonómie EÚ či pomoci domácemu zbrojnému trhu mohla mať miesto medzi poprednými témami SOTEU.

V prejave tiež nezaznela významnejšia zmienka ohľadom vývozu zbraní na Ukrajinu, ideálne s komentárom ohľadom odhodlania či potreby s tým pokračovať. Aj keď sa jedná o kompetenciu členských štátov a určite aj spornú tému, práve úspešná ukrajinská protiofenzíva z posledných dní je pre mnohých dobrým argumentom v tejto iniciatíve pokračovať.

V neposlednom rade, významnou témou, ktorá v prejave chýbala, bola téma zavedenia hlasovania kvalifikovanou väčšinou v zahraničnopolitických a bezpečnostných otázkach. Tá pritom v poslednej dobe, a ešte intenzívnejšie od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu, rezonuje v diskusiách na európskej aj národných úrovniach v rámci Únie. 

Názorové tábory k tejto téme sú dlhodobo rozdelené medzi tých, ktorí sa obávajú o stratu resp. oslabenie slova v národne citlivých témach na európskej úrovni a druhých, ktorí by radi zrušili právo veta, ktoré môžu členské štáty ľahko zneužiť na vydieranie a nie hľadanie najlepšieho spoločného riešenia. 

Nemecký kancelár túto zmenu v rozhodovaní momentálne aktívne podporuje a aktuálne predsedajúca Česká republika by sa mala zhostiť snahy o posun v danej téme. Dôležitosť rýchleho rozhodovania sa je pritom v dnešnom dynamickom svete nesporná a český minister pre európske záležitosti Bek už v tomto smere avizoval aktivitu.