Krajná pravica síce posilnila svoje pozície v Európskom parlamente, ale nie do takej miery, ako sa veľká časť verejnosti obávala. Prodemokratické a proeurópske frakcie EPP, S&D a Renew si udržali väčšinu a ostali tak ako centristická koalícia v Európskom parlamente pri moci. Európski ľudovci si zároveň udržali celkové prvenstvo a europoslanci znovu zvolili Ursulu von der Leyen na predsedníčku Európskej komisie. Aká je to správa pre Európsku úniu a pre Slovensko?

Očakávané víťazstvo, ale nie zadarmo

Týždne predchádzajúce znovuzvoleniu Ursuly von der Leyen bolo zaujímavé pozorovať. Na jednej strane, von der Leyen v tomto súboji nemala skutočného súpera. V kuluároch síce v uplynulých mesiacoch zaznievali alternatívne možnosti týkajúce sa protikandidátov, no krátko po voľbách a s ohľadom na politickú realitu tieto diskusie utíchli.

Na druhej strane, potvrdenie mandátu v tajnej voľbe nemala von der Leyen vôbec isté. V uplynulom volebnom období prešla tesnou väčšinou, kedy ju iba 9 hlasov delilo od nedostatočnej dôvery Európskeho parlamentu. Aktuálne potrebovala 360 hlasov a mandát sa jej nakoniec podarilo obhájiť s pohodlnou rezervou a podporou 401 europoslancov.

Okrem hlasov svojich koaličných kolegov získala aj podporu časti frakcie Zelených, a to aj vďaka tomu, že v závere kampane prestala koketovať s možnou podporou zo strany Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Podpora zelených a aj prísľuby, ktoré von der Leyen potrebuje zahrnúť do svojho portfólia, sa tak budú musieť sústrediť okrem iného na rozumnú, ale jasnú mieru pokračovania v boji proti klimatickej zmene a v rámci toho aj v plánoch stanovených Zelenou dohodou. Frakcia Zelených tak bude mať v nastávajúcich piatich rokoch väčšie slovo než by jej prislúchalo s ohľadom na jej pokles oproti predošlému zastúpeniu v Parlamente.

Silnými odporcami druhého mandátu prededníčky boli naopak dve novovzniknuté zoskupenia, frakcie Patrioti pre Európu (PFE) a Európa suverénnych národov (ESN).

Element stability

V snahe o obhájenie mandátu bolo pre von der Leyen čiastočnou prekážkou aj jej pôsobenie v Komisii v uplynulých rokoch. Do druhej voľby totiž nevstupovala s čistým štítom a spájalo sa s ňou viacero nejasností a káuz, ktoré pre časť poslancov a v prvom kroku aj lídrov v Európskej rade mohli byť dôvodom jej kandidatúru nepodporiť. 

Príkladom sú kauza Pfitzergate a tajnostkársky spôsob akým sa k nej sama postavila, či rozhodnutie jej Komisie uvoľniť Maďarsku 10 miliárd eur zo zmrazených fondov napriek odporu Parlamentu, čo vyústilo v žalobu. Nedávno sa k tomu pridala aj vlna odporu časti členských krajín voči jej prvotnej reakcii na rozpútanie konfliktu medzi Izraelom a Hamasom.

Na druhej strane, je nepochybné, že von der Leyen predstavuje istý element stability v čase narastajúcej podpory populizmu a krajnej pravice v Európe, prehlbujúcej sa spoločenskej polarizácie, aj pretrvávajúcej vojny za hranicami EÚ a s výhľadom na možné znovuzvolenie Donalda Trumpa.

Jej prvý mandát bol náročný, no v rámci neho sa von der Leyen podarilo previezť EÚ viacerými krízami, udržiavať jednotu EÚ v kľúčových otázkach a podnikať nevyhnutné kroky, zatiaľ čo sa snažila naplniť stanovené politické ciele a priority svojho mandátu. Zároveň bolo a v jej druhom funkčnom období naďalej bude dôležité ukázať flexibilitu a ochotu obmedzovať ambície pri kontroverzných politikách.

Dá sa pri tom očakávať, že nastávajúce funkčné obdobie bude rovnako, ak nie ešte viac, náročné. Európska únia bude musieť pokračovať v podpore Ukrajiny, pracovať na rozvoji svojich obranných spôsobilostí, dosiahnuť významnejší pokrok v politike rozširovania, a to popri riadnej diskusii o reforme Únie. 

Zároveň sa bude potrebovať sústrediť na ochranu európskej demokracie a právneho štátu, pokračovať v implementácii Zelenej dohody a tiež nového migračného a azylového paktu. To všetko čeliac protieurópskym populistom, antisystémovým silám a krajnej pravici v Parlamente, ktorému sa s nimi zatiaľ darí vysporiadať s ohľadom na nepridelenie vedúcich pozícií vo výboroch a predsedníctva EP, aj v Európskej rade.

Z geopolitického hľadiska bude pritom EÚ okrem komplexnej hrozbe zo strany Ruska čeliť aj výzvam vo vzťahu s Čínou a v transatlantických vzťahoch. To platí aj pre prípad, že by voľby vyhrala nová demokratická kandidátka Kamala Harrisová. Jej témy jednak stoja inde a zároveň odklon a presmerovanie pozornosti na Áziu je dnes už v demokratickom aj republikánskom tábore hlbším trendom v zahraničnej politike Spojených štátov.

Prísnejší dohľad nad právnym štátom

Vo svojom prejave, ktorý predchádzal europarlamentnej voľbe o podpore znovuzvolenia predsedníčky Komisie, von der Leyen stanovila niekoľko priorít na nastávajúcich päť rokov. Potrebovala pritom balansovať medzi očakávaniami týkajúcimi sa kontinuity významných politík z jej prvého funkčného obdobia, vrátane boja proti zmene klímy a Zelenej dohody, no zároveň s dávkou pragmatizmu a otvorenosti reagovať na aktuálne nálady a potreby občanov EÚ, ktoré sa ukázali aj v júnových eurovoľbách.

Podľa prejavu je zjavné, že von der Leyen sa chce ďalej zasadzovať sa zelenšiu a digitálnu Európu, nadväzujúc na doterajšie pôsobenie vo funkcii a volajúc po väčších investíciách a podpore inovácií. V rámci zamerania na prosperitu a konkurencieschopnosť EÚ prisľúbila predstaviť novú dohodu o čistom priemysle, v snahe klásť dôraz na medzigeneračnú spravodlivosť aj boj proti vysokým cenám energií a energetickej chudobe. Venovať sa má aj strategickému dialógu okolo budúcnosti farmárov, vidieka a potravinovej bezpečnosti s ohľadom na ochranu životného prostredia. V rámci sociálneho piliera zaujal tiež plán etablovať nové portfólio zamerané na krízu bývania a zamerať sa na ochranu mládeže v online priestore.

Z bezpečnostného hľadiska je dôležité zameranie na vnútorné aj vonkajšie hrozby, ako prísľub zvýšených, rozumne využitých a spoločných investícií do európskej obrany, posilnenie ochrany hraníc, no zároveň zameranie sa na boj proti kybernetickým útokom a hybridným hrozbám, najmä zo strany Ruska a Číny.

Von der Leyen má záujem o podporu demokratických síl pôsobiacich v europarlamente, a to významne aj pri ochrane európskej demokracie, pokračovaní boja proti dezinformáciám a cudziemu zasahovaniu do demokratických procesov, podpore slobody médií a neziskových organizácií, ako aj celkovo v boji proti korupcii a pri ochrane právneho štátu. 

Tieto oblasti označila ako tie, ktoré budú „ležať v srdci“ úsilia a práce novej Komisie a zároveň sa jedná o oblasti relevantné pre Slovensko s prihliadnutím k aktuálnej „suverénnej zahraničnej politike“ či „zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany“ slovenskej vlády. Jej kroky ako znevažovanie či ignorovanie časti relevantných slovenských médií, snaha o ovládnutie verejnoprávnej televízie a rozhlasu, rozklad štátnej strategickej komunikácie a aparátu na boj proti hybridným hrozbám a dezinformáciám, dosadzovanie zjavne konšpiračne naladených a dezinformácie šíriacich osôb do štátnych funkcií, snaha obmedziť neziskový sektor a označiť nepohodlné subjekty ako zahraničných agentov (respektíve po novom za organizácie so zahraničnou podporou), účasť ministra zahraničných vecí na oslavách na Ruskej ambasáde na Slovensku, postoje a vyjadrenia vedúcich predstaviteľov štátu smerom k ruskému agresorovi (napríklad premiérom Ficom vyslovená ľútosť, že sa kvôli zdravotnému stavu nemohol spolu s Viktorom Orbánom zúčastniť jeho nedávnej „mierovej misie“ a návšteve Ruska, ktorú okrem iných ostro odsúdila aj Ursula von der Leyen v pléne europarlamentu), Slovensko vzďaľujú od jeho západných a demokratických partnerov.

Zároveň, podľa slov znovuzvolenej predsedníčky Komisie, môžeme v nastávajúcich piatich rokoch očakávať väčšiu ráznosť prístupu k prípadom porušovania princípov právneho štátu či ohrozenia pilierov demokracie. 

Dnes publikovaný report Európskej komisie o stave právneho štátu pritom uviedol viaceré na Slovensku identifikované problémy, súvisiace aj s vyššie vymenovaným krokmi v oblastiach slobody a ochrany médií, či prostredia neziskového sektoru. Report tiež pomenúva obavy zo znižovania schopnosti krajiny bojovať s korupciu, problém so spôsobom odvolávania členov Súdnej rady, právomoc generálneho prokurátora anulovať rozhodnutia nižšie postavených kolegov, krok vlády vedúci k zrušeniu špeciálnej prokuratúry, reformu trestného zákona, nadužívanie zrýchleného legislatívneho procesu a nedostatočné konzultácie významných reforiem so zainteresovanými stranami, či kritizuje chýbajúcu legislatívu regulujúcu lobing.

Suverénna zahraničná politika tak Slovensko viac posúva na jednu stranu a nie na deklarované štyri . Výsledkom je odklon od prirodzeného priestoru v Európskej únii a severoatlantickom spoločenstve. Zároveň sa nezdá, že by slovenskú vládu táto jej politika posúvala niekam vpred, ani že by mala pozitívny vplyv na váhu Slovenska v európskom a západnom spoločenstve. To bolo viditeľné aj v kontexte povolebného formovania novej Európskej komisie a Európskeho parlamentu.

V diskusii o „top jobs“ nemali slovenské výhrady tlmočené prezidentom Pellegrinim významnú váhu na výsledok. Pred voľbou prezentovalo Slovensko výhrady k dvom z troch nominácií (Antonia Costu a Kaji Kallas) a podľa vlastných slov prezident na summite výhrady tiež odprezentoval, no nehlasoval proti nomináciám a „rozhodol sa rešpektovať väčšinu“ v očakávaní budúcich ústupkov. Na schválenie nominácií nebol potrebný konsenzus.

Na druhej strane, ani lobing a snaha o obnovenie členstva novozvolených europoslancov za Smer a Hlas do strany európskych socialistov a frakcie S&D nebola úspešná a rokovania týchto strán stroskotali. Slovenská vláda sa tak ani v Európskom parlamente aktuálne nebude tešiť významnejšiemu vplyvu a jej šiesti europoslanci ostávajú nezaradení. Tí spolu s poslancami za stranu Republika (ESN/nezaradení) hlasovali proti druhému mandátu von der Leyen. Poslanci za Progresívne Slovensko ju naopak po vypočutí podporili a Miriam Lexmann z KDH ako jediná zastupiteľka krajiny v najväčšej frakcii európskych ľudovcov uviedla, že jej strana rešpektuje koaličný konsenzus vo veci jej znovuzvolenia.