.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Štátna hranica na východe Slovenska sa stala cieľom pre masy ukrajinských utečencov, ktorí museli opustiť svoje domovy pod ruskou paľbou. Od 24. februára do približne konca apríla prišlo na územie Slovenska viac ako 365-tisíc osôb, z čoho 95 percent tvorili občania Ukrajiny. O štatút dočasného útočiska požiadalo viac ako 71-tisíc z nich.
Riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký v rozhovore vysvetľuje, že hoci sa vojna na Ukrajine ešte neskončila, migračný tok sa už začína obracať: „Máme dni, keď viac ľudí odíde zo Slovenska späť na Ukrajinu ako opačne.“ Stále však platí, že na Slovensko denne prichádzajú zhruba dve tisícky utečencov z Ukrajiny.
Robert Gucký reaguje na kritiku, že v prvých dňoch štát reagoval na migračnú vlnu príliš pomaly a vysvetľuje, ako sa snažil ukrajinskú stranu presvedčiť, aby v období najväčšieho náporu na hranicu púšťala ženy s deťmi rýchlejšie na slovenskú stranu: „… aby sa nám nestávalo, že my stojíme a nikoho nevybavujeme, pričom na ukrajinskej strane vidíme kolóny,“ hovorí R. Gucký.
Ako je technicky zabezpečená slovensko-ukrajinská hranica a ako sa zmenil počet nelegálnych migrantov, ktorí vstupujú na Slovensko práve cez Ukrajinu, sa dozviete v priloženom videu. Rozhovor sa uskutočnil v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR v celkovej sume 832 827 eur.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
