.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Podľa údajov OSN stratí Európa v rokoch 2015 – 2050 až 95 miliónov pracovníkov. Podobne nepriaznivú budúcnosť avizuje aj spoločnosť McKinsey, podľa ktorej európsky pracovný trh do roku 2030 príde o 13.5 miliónov mužov a žien.
Nedostatok personálu už pociťujú firmy a celé sektory naprieč Európou minimálne poslednú dekádu a koronavírusová pandémia to len zhoršila.
Kam sa všetci títo ľudia strácajú? Ekonóm Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce CELSI vysvetľuje, že starý kontinent jednoducho vymiera: „Vychádza to z demografie. Máme nízku pôrodnosť, populácia starne a chýba nová generácia, ktorá by prichádzala na trh práce. Má to však ďalekosiahlejšie následky, ako len nedostatok pracovnej sily.“
Práve mladí ľudia sú totiž nositelia inovácií a pokroku. Sú prirodzene modernejší v myslení a odvážnejší v podstupovaní podnikateľského rizika, čo je nevyhnutné pri budovaní start-upov a zavádzaní nových postupov. To je veľký problém, pretože práve inovácie v podobe automatizácie a digitalizácie môžu pomôcť firmám vysporiadať sa s nedostatkom pracovníkov.
A tak vzniká efekt snehovej gule, či začarovaný kruh, pretože čím menej mladých ľudí v Európe žije, tým menej inovácií je schopná vyprodukovať a tým ťažšie sa vysporadúva s nedostatkom mladých ľudí na trhu práce.
„Prehrávame aj v globálnej súťaži o talenty, kde sa nám nedarí získavať tých najschopnejších. USA sú v tomto oveľa lepšie,“ hovorí M. Kahanec. Dodáva, že problémom je aj rozloženie ľudí na trhu práce, ktoré nie je optimálne. Mnohí sa snažia zamestnať v sektoroch, kde po nich nie je dopyt a nepresúvajú sa tam, kde je naopak ponúk dostatok.
Aké riešenia ponúkajú európske politiky? Z eurofondov sa dlhodobo financujú aktívne politiky trhu práce. Hoci celková nezamestnanosť mierne klesla na 6,2 %, problémom zostávajú dlhodobo nezamestnaní, ktorých je čoraz viac. „Aktívne politiky trhu práce fungujú, ale otázka je, ako sú nastavené a vyhodnocované,“ hovorí Martin Kahanec.
Ako to ovplyvňuje európske vyhliadky na prosperitu a životnú úroveň? Do akej miery môže pomôcť pracovná migrácia a ako by sa mali správať zamestnávatelia, ktorí chcú prilákať nových zamestnancov? Odpovede ponúka ekonóm Martin Kahanec vo videorozhovore pre SFPA a Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung.
