.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Podľa údajov OSN stratí Európa v rokoch 2015 – 2050 až 95 miliónov pracovníkov. Podobne nepriaznivú budúcnosť avizuje aj spoločnosť McKinsey, podľa ktorej európsky pracovný trh do roku 2030 príde o 13.5 miliónov mužov a žien.
Nedostatok personálu už pociťujú firmy a celé sektory naprieč Európou minimálne poslednú dekádu a koronavírusová pandémia to len zhoršila.
Kam sa všetci títo ľudia strácajú? Ekonóm Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce CELSI vysvetľuje, že starý kontinent jednoducho vymiera: „Vychádza to z demografie. Máme nízku pôrodnosť, populácia starne a chýba nová generácia, ktorá by prichádzala na trh práce. Má to však ďalekosiahlejšie následky, ako len nedostatok pracovnej sily.“
Práve mladí ľudia sú totiž nositelia inovácií a pokroku. Sú prirodzene modernejší v myslení a odvážnejší v podstupovaní podnikateľského rizika, čo je nevyhnutné pri budovaní start-upov a zavádzaní nových postupov. To je veľký problém, pretože práve inovácie v podobe automatizácie a digitalizácie môžu pomôcť firmám vysporiadať sa s nedostatkom pracovníkov.
A tak vzniká efekt snehovej gule, či začarovaný kruh, pretože čím menej mladých ľudí v Európe žije, tým menej inovácií je schopná vyprodukovať a tým ťažšie sa vysporadúva s nedostatkom mladých ľudí na trhu práce.
„Prehrávame aj v globálnej súťaži o talenty, kde sa nám nedarí získavať tých najschopnejších. USA sú v tomto oveľa lepšie,“ hovorí M. Kahanec. Dodáva, že problémom je aj rozloženie ľudí na trhu práce, ktoré nie je optimálne. Mnohí sa snažia zamestnať v sektoroch, kde po nich nie je dopyt a nepresúvajú sa tam, kde je naopak ponúk dostatok.
Aké riešenia ponúkajú európske politiky? Z eurofondov sa dlhodobo financujú aktívne politiky trhu práce. Hoci celková nezamestnanosť mierne klesla na 6,2 %, problémom zostávajú dlhodobo nezamestnaní, ktorých je čoraz viac. „Aktívne politiky trhu práce fungujú, ale otázka je, ako sú nastavené a vyhodnocované,“ hovorí Martin Kahanec.
Ako to ovplyvňuje európske vyhliadky na prosperitu a životnú úroveň? Do akej miery môže pomôcť pracovná migrácia a ako by sa mali správať zamestnávatelia, ktorí chcú prilákať nových zamestnancov? Odpovede ponúka ekonóm Martin Kahanec vo videorozhovore pre SFPA a Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung.
