Napriek viacerým náročným výzvam patrila oblasť zahraničnej politiky medzi pomerne úspešné a profesionálne zvládnuté, o čom svedčia viaceré domáce i medzinárodné hodnotenia.

Smerovanie a rámce našej zahraničnej politiky

Za kľúčovú udalosť roka možno označiť prijatie nových strategických dokumentov, ktoré majú dopad na ďalšie formovanie a výkon našej zahraničnej politiky. Koncom januára 2021 boli v Národnej rade SR po dlhoročných a rozporuplných diskusiách prijaté dva zásadné dokumenty – Obranná stratégia SR (gestorom bol rezort obrany) a Bezpečnostná stratégia SR (gestorom bol rezort zahraničia). 

Tieto dokumenty určujú základné prístupy štátu k zabezpečeniu svojej obrany a bezpečnosti, ktoré sa realizujú v rámci nášho členstva v NATO a EÚ. Prijatie oboch stratégií sa udialo v čase, kedy sa globálna bezpečnosť vo viacerých ohľadoch zhoršila, čo má priamy dosah na bezpečnosť a odolnosť SR. Hrozby a výzvy, ktorým čelíme, sú podľa nich čoraz zložitejšie, previazanejšie, bezprostrednejšie a majú väčšie dopady na našu bezpečnosť.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ) prehĺbilo spoluprácu s expertnou komunitou z mimovládneho, akademického a mediálneho prostredia pri organizovaní rôznych podujatí, tvorbe strategických dokumentov a pri naštartovaní nových formátov: Hlboká Online, Fakty z Hlbokej, Letná škola Štefana Osuského a Analytické dni Svetoslava Bombíka. Oblasť verejnej diplomacie, strategickej komunikácie a boj s hybridnými hrozbami postupne naberajú na význame v rámci celého rezortu.

V uplynulom roku došlo k akcelerácii kultúrnej, obchodnej a inovačnej diplomacie, k čomu dopomohla aj svetová výstava EXPO v Dubaji, kam smerovalo viacero našich delegácií.

Osobitnú zmienku si zaslúži séria spomienkových podujatí pri príležitosti 100. výročia narodenia najznámejšieho Slováka vo svete Alexandra Dubčeka.

Hodnotový rámec zahraničnej politiky

O našom ukotvení v západných štruktúrach a dodržiavaní demokratických pravidiel panovala na úrovni vládnej zostavy zhoda. Slovenská diplomacia sa jasne vymedzovala voči porušovaniu základných ľudských práv a politických slobôd v rôznych častiach sveta. Robila tak nielen v rámci nášho členstva v multilaterálnych organizáciách, ale aj individuálne. 

Obzvlášť sa to prejavilo vo vzťahu k vývoju v Bielorusku, Rusku a Číne. Slovensko sa snažilo významnejšie pomáhať ťažko skúšanej Ukrajine a oživilo vzťahy s krajinami južného Kaukazu.

V decembri sa Slovensko zúčastnilo na online Samite za demokraciu, ktorý zvolal nový americký prezident Joe Biden ako odpoveď na zhoršujúcu sa politickú situáciu vo svete, krízu demokracie a nárast autoritárskych tendencií. 

Prezidentka Zuzana Čaputová na podujatí prezentovala tri oblasti, v ktorých by Slovensko malo do nadchádzajúceho hodnotiaceho samitu v decembri 2022 dosiahnuť pokrok: 1. Presadzovanie slobody médií a zabránenie manipulácie s informáciami; 2. Boj proti korupcii; 3. Podpora a upevnenie participatívnej demokracie za účasti občianskej spoločnosti a rešpektovanie ľudských práv.

Na MZVaEZ vznikol v uplynulom roku nový post veľvyslanca s osobitným poslaním pre ľudské práva, na ktorý minister Korčok vymenoval skúseného diplomata Petra Buriana. Rezort zahraničia venoval v roku 2021 nebývalú pozornosť aj postaveniu žien v diplomacii. Štátna tajomníčka Ingrid Brocková stála na čele tímu, ktorý zorganizoval Týždeň žien v diplomacii.

Popri týchto pozitívnych trendoch uplynulý rok ukázal aj pretrvávajúcu krehkosť podpory liberálnej demokracie a nášho medzinárodného postavenia. Sociologické sondy odhalili, že slovenská verejnosť je ľahko manipulovateľná kritikmi Západu a jeho hodnôt, že je zraniteľná konšpiračnými teóriami a propagandou proti EÚ, USA a NATO a prokremeľské videnie sveta stále nachádza pomerne širokú odozvu. 

Tieto postoje verejnosti sa snažilo využiť na zvýšenie svojej podpory niekoľko politických strán (parlamentných i mimoparlamentných) a politikov (vrátane „politického skokana roka“, poslanca a bývalého premiéra Roberta Fica, ktorý sa rétorikou občas posúval až ku krajnej pravici).

Boj s pandémiou

Optimistické predpovede o zvládnutí pandémie Covid-19 a naštartovaní „normálneho“ života na Slovensku a v Európe v roku 2021 sa nenaplnili. Druhá a tretia vlna ochorenia mali na ekonomický a sociálny život Európanov devastačný účinok a vyžiadali si veľké obete na životoch. 

Hoci vedci a farmaceutické spoločnosti v USA a EÚ vyvinuli účinné vakcíny proti novému koronavírusu bezprecedentne rýchlo, ich aplikácia narazila na množstvo bariér. Slovensko patrilo medzi krajiny EÚ, kde boli obete pandémie najväčšie a dôvera ľudí v očkovanie najnižšia. Navyše manažment pandémie zasiahol a polarizoval aj našu politickú a občiansku scénu a mal dopad na výrazný pokles dôvery ľudí v štát a jeho predstaviteľov.

Slovenská diplomacia sa snažila v rámci svojich kompetencií prispievať k zvládaniu pandémie organizovaním medzinárodných rokovaní (vrátane Plánu obnovy a odolnosti, boja s klimatickou krízou), získavaním vakcín, rokovaniami o režime na hraniciach a informovaním našich občanov. Najvýraznejšou diplomatickou tvárou v tejto oblasti bol štátny tajomník Martin Klus.

Anabáza okolo dovozu neregistrovanej ruskej vakcíny Sputnik V 1. marca 2021 z osobného rozhodnutia premiéra Igora Matoviča vyvolala vládnu krízu a spôsobila politické zemetrasenie. Na protest proti tomuto kroku, ktorý nebol koordinovaný s našou diplomaciou, podal 24. marca demisiu aj minister Korčok. Napokon sa po zmene na poste premiéra rozhodol v apríli znova sa ujať funkcie vo vláde vedenej dovtedajším ministrom financií Eduardom Hegerom.

Igor Matovič už vo funkcii ministra financií pokračoval v podnikaní svojvoľných krokov spojených s vakcínou Sputnik V. Svojimi bizarnými cestami do Moskvy a Budapešti sa dopustil hrubého porušenia diplomatických pravidiel, za čo si vyslúžil verejnú kritiku zo strany súčasných ako aj bývalých diplomatov, čo nemá v dejinách nášho štátu obdobu.

Regionálny aktér

Slovensko sa v uplynulom období snažilo hľadať rovnováhu medzi efektívnym využívaním regionálnych formátov, najmä Vyšehradskej štvorky a Slavkovského formátu (Česko, Slovensko a Rakúsko) a obhajobou vlastných záujmov. Dalo pritom jasne najavo, že EÚ je naša prioritná voľba a regionálne zoskupenia sú síce dôležitým, ale doplnkovým aspektom.

V rámci bilaterálnych vzťahov bolo zrejmé proaktívnejšie vystupovanie našej diplomacie voči Orbánovmu Maďarsku. Ide o dôležitú a citlivú reláciu, ktorej súčasťou je odlišná interpretácia dejín, menšinová problematika i úcta k štátnej suverenite a európskym hodnotám.

Minister Korčok absolvoval v uplynulom roku turné po štátoch západného Balkánu, aby tam oživil náš záväzok a podporu  plnenia kritérií v procese ich  integrácie do EÚ.

Návšteva návštev – pápež František

Aj napriek pandemickým reštrikciám zavítal v septembri na štvordňovú oficiálnu a pastoračnú návštevu Slovenska pápež František. Stretol sa počas nej s najvyššími štátnymi a cirkevnými predstaviteľmi a na verejných podujatiach v Bratislave, Prešove, Košiciach a Šaštíne-Strážach aj s občanmi. Jeho návšteva bola široko medializovaná domácimi i svetovými médiami.

Výhľad na rok 2022

Na slovenskú zahraničnú politiku bude mať vplyv predovšetkým nepredvídateľný vývoj domácej politiky, vývoj v rozkolísaných medzinárodných vzťahoch a zvládanie pandémie na domácej i medzinárodnej úrovni.

Do popredia sa nesporne budú dostávať otázky bezpečnosti, čo ukazuje aktuálny vývoj na východ od nás, rokovania medzi Ruskom, USA a NATO, ako aj vývoj v indo-pacifickej oblasti, kam sa vo veľkej miere presúva geopolitika.

Slovensko ešte nezažilo takú rozdrobenosť a prepad dôvery v správu vecí verejných, s akými vstupuje do posledného roku svojej tretej dekády. Na pleciach vlády poznačenej vnútrokoaličnými spormi a ostrými stretmi s opozíciou (požadujúcou jej demisiu) ležia v čase boja s pandémiou zásadné domáce reformy a napĺňanie Plánu obnovy a odolnosti, prepojeného na EÚ.

Text je súčasťou série článkov k Hodnotiacej konferencii zahraničnej a európskej politiky SR, ktorá sa uskutoční 15. februára 2022.