V období pred pandémiou COVID-19 Slovensko dosiahlo ohromujúci pokrok v raste ekonomiky, vytváraní pracovných miest, zvyšovaní príjmov a zvyšovaní životnej úrovne občanov.

Od vstupu do OECD v roku 2000 je Slovensko trvalo jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v rámci OECD. Reálny príjem na obyvateľa sa za toto obdobie viac ako zdvojnásobil.

Slovensko má naďalej veľký potenciál a veľa príležitostí vrátiť sa na dráhu silného rastu, väčšieho počtu pracovných miest a vyšších miezd. Z krátkodobého hľadiska si to bude vyžadovať úsilie na zvýšenie zaočkovanosti a zavedenie niektorých kľúčových štrukturálnych reforiem so zameraním na strednodobý až dlhodobý horizont.

Slovenské zdravotníctvo a ekonomika, podobne ako krajiny po celom svete, boli začiatkom roka 2020 tvrdo zasiahnuté dopadmi pandémie COVID-19. Rýchle, významné a účinné podporné opatrenia, vrátane schém na udržanie pracovných miest, pomohli obmedziť vplyv pandémie na hospodárstvo a zamestnanosť.

Napomohlo tomu tiež nasadenie vakcín, aj keď nie ideálnym spôsobom a dostatočne, a tiež zrýchľujúca sa digitálna transformácia.

Dobrou správou je, že na začiatku roka 2022 globálne oživenie pokračuje. Tempo rastu sa však spomalilo. Globálne oživenie zostáva nerovnomerné s výraznými rizikami poklesu. Najväčším rizikom zostáva pretrvávajúca pandémia a nové varianty ochorenia COVID-19.

Narušenia globálnych dodávateľských reťazcov zasiahli výrobu, osobitne automobilový priemysel s opätovne klesajúcou výrobou.

Čelíme prudkému rastu inflácie v dôsledku zvyšovania cien energií, potravín a rastúcich cien vstupných materiálov. Problémom sú aj globálne výzvy v oblasti logistiky dodávok. Nie všetky tieto faktory sú pod priamou kontrolou a vplyvom vlády a obyvateľov Slovenska, preto nás čaká množstvo výziev.

Prvou je očkovanie proti COVID-19. Zamýšľame sa prečo napriek maximálnemu úsiliu vlády zostáva zaočkovanosť na Slovensku taká nízka? Menej ako polovica slovenskej populácie je zaočkovaná proti ochoreniu COVID-19, čo je výrazne 25 percentuálnych bodov pod priemerom EÚ.

Vláda si uvedomuje, že bude musieť prísť s novými, lepšími a inovatívnymi spôsobmi, ako prekonať váhavosť v súvislosti s očkovaním, okrem iného lepšou komunikáciou, opatreniami proti šíreniu dezinformácií a zlepšením dôvery.

Dlhodobé štrukturálne výzvy

Okrem tejto naliehavej priority sa Slovensko musí zamerať na niektoré jeho dlhodobé štrukturálne výzvy. Obyvateľstvo Slovenska bude v najbližších desaťročiach výrazne starnúť. Priemerná dĺžka života sa zvyšuje (aj keď stále zostáva pod priemerom OECD), zatiaľ čo miera pôrodnosti klesá. Očakáva sa, že podiel obyvateľstva v produktívnom veku sa v priebehu nasledujúcich 30 rokov zníži približne o 20 percent, zatiaľ čo podiel obyvateľstva vo veku 65 rokov a viac sa zdvojnásobí.

Bez štrukturálnych reforiem starnutie populácie znamená nižšiu mieru participácie pracovnej sily, nižšiu produktivitu a nižší rast, čo znamená aj nižšie vládne príjmy. Zároveň sa zvýšia výdavky  na dôchodky, urgentnú a dlhodobú zdravotnú starostlivosť.

Slovensko potrebuje strednodobú stratégiu fiškálnej konsolidácie, ktorá pomôže vytvoriť priestor pre budúce výzvy súvisiace so starnutím obyvateľstva. Aj preto musí Slovensko pokračovať v reformách na zvýšenie efektívneho veku odchodu do dôchodku, ktorý je na Slovensku jeden z najnižších v rámci OECD.

V súlade so zvyšujúcou sa priemernou dĺžkou života je dôležitou reformou predlžovanie aktívneho pracovného života. To by malo zahŕňať zatvorenie “zadných dvierok“ k predčasnému odchodu do dôchodku, vrátane modernizácie prístupu k invalidnému dôchodku.

Aby Slovensko nahradilo stratu pracovnej sily súvisiacu so starnutím populácie, musí prijať aj ďalšie opatrenia. Predovšetkým bude potrebné, aby Slovensko prijalo reformy na zlepšenie podmienok účasti žien, nízko kvalifikovaných a rómskych pracovníkov na trhu práce. Ďalšou veľkou štrukturálnou výzvou je zvyšovanie produktivity práce.

Pre pokračovanie zvyšovania životnej úrovne na Slovensku je nevyhnutné udržať trendy rastu produktivity, ktoré boli historicky do veľkej miery založené na integrácii firiem so zahraničným vlastníctvom do globálnych hodnotových reťazcov. Znamená to, že Slovensko musí posilniť svoju vlastnú schopnosť inovovať a prijímať nové technológie.

Slovensko má obrovský nevyužitý potenciál na využitie výhod digitálnej transformácie.

V porovnaní s priemerom OECD podniky na Slovensku zaostávajú v implementácii digitálnych nástrojov a technológií.

Preto je také dôležité, aby vláda, vďaka členstvu v EÚ a aj s jej podporou, investovala do urýchlenia digitálnej transformácie slovenskej ekonomiky. Investície do lepšieho prístupu ku kvalitnej digitálnej infraštruktúre, zlepšenie digitálneho vzdelávania a rozvoja zručností, podpora výskumu a vývoja zameraného na inovácie, to všetko prinesie slovenskému hospodárstvu v nasledujúcich rokoch obrovské dividendy.