>
Zahraničná politika
>
Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Eva Mihočková, 16.02.2024

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Trump vs. Zelenskyj: Aké sú ciele amerického prezidenta na Ukrajine?

Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.

Nemecko po voľbách: Migrácia a dlhová brzda budú veľkou skúškou novej vlády

Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.

Nemecké voľby: Tlak zo zahraničia sa stupňuje a prekročené boli aj červené čiary

V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?

Nemecká vláda končí: Kto bude nový kancelár a aké zmeny prinesie?

Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.

Prioritou skutočnej ľavice sú verejné služby, nie len dávky a dôchodky

Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.

Nová vláda Roberta Fica prijala niekoľko zmien, voči ktorým má Európska komisia výhrady a preto zatiaľ pozastavila hodnotenie žiadosti o vyplatenie štvrtej platby z Plánu obnovy vo výške viac ako 900 miliónov eur. 

Opozícia varuje, že o tieto peniaze môže Slovensko úplne prísť, keďže ide aj o následok prijatej novely trestných kódexov v zrýchlenom legislatívnom konaní. Vláda však oponuje, že s Európskou komisiou intenzívne rokuje a pozastavenie hodnotenia platby nie je nič výnimočné. 

“Stále si myslíme, že to dokážeme argumentačne ustáť. Je to štandardná procedúra a EK si len vyžiadala dodatočný čas, aby Slovensko preukázalo splnenie míľníkov deklarovaných v žiadosti a tiež to, že sme žiadny míľnik nezvrátili,” hovorí Alena Sabelová, štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy. 

Pripomína, že Slovensko má dnes zásadný problém v absorbcii zdrojov z Plánu obnovy. 

“Z dvoch miliárd eúr, ktoré máme na účte, je čerpanie na úrovni jednotiek percent. Napríklad nedokážeme realizovať výzvu na dobudovanie kapacít materských škôl. Bolo to nastavené na 9-tisíc miest a obce toľko jednoducho nepotrebujú,” približuje A. Sabelová.

Podobne problematických je približne tretina všetkých stanovených cieľov. Preto sa vláda pokúsi vyrokovať s Bruselom revíziu Plánu obnovy, aby peniaze mohla použiť na iné, reálnejšie ciele. V prípade materských škôlok by mohlo dôjsť k presunu časti peňazí na obnovu reedukačných centier alebo na obnovu základných škôl. 

Akékoľvek zmeny v Pláne obnovy však musia byť najprv odsúhlasené Európskou komisiou, ktorej vláda bude musieť predložiť objektívne dôvody. 

“Nie sme takí naivní, aby sme začali s EK rokovanie o revízii Plánu obnovy bez toho, aby sme to vedeli podložiť objektívnymi dôvodmi. Tu nie je priestor pre ideologické nastavenie ministrov,” vysvetľuje štátna tajomníčka. 

Ktoré opatrenia môžu byť predmetom revízie? A ako dlho môže trvať predĺženie posudzovania štvrtej žiadosti o platbu z Plánu obnovy? Dozviete sa z priloženého videorozhovoru s Alenou Sabelovou. Diskusiu viedla Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA a organizátormi sú Friedrich Ebert Stiftung, SFPA, v spolupráci s PEVŠ a denníkom Sme.