.svg)
Zdroj: Pixabay.comJuraj Sýkora
Je výskumný pracovník SFPA. Špecializuje sa na svetovú ekonomiku a bezpečnostnú politiku. Je absolventom odboru Medzinárodné ekonomické vzťahy na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Hoci ide o špičkovú technológiu, bezpilotné lietadlá útočia podobne ako pred stovkami rokov mongolské hordy - dokážu obkľúčiť a zmiasť nepriateľa, sú schopné navzájom efektívne komunikovať a dokonca aj obetovať niekoho z vlastných radov. Ich využitie však má svoje riziká.
Moskva sa rozhodla pozastaviť svoju účasť na zmluve New START, čím sa vážne narušil posledný pilier kontroly jadrových zbraní medzi USA a Ruskom. Putin urobil toto rozhodnutie aj s cieľom vytvorenia politickej páky, ktorou by chcel dotlačiť Západ k ústupkom. Čo sa však zmení v praxi a aké to môže mať následky?
Slováci, Česi, Maďari a Poliaci sú obzvlášť ľahkým terčom hoaxov a dezinformácií. Situácia v jednotlivých krajinách sa líši a najlepšie sú na tom Česi. V ostatných troch krajinách však chýba výraznejšia politická vôľa bojovať proti zavádzajúcim naratívom a politici dezinformácie sami často vytvárajú a šíria. Aké je riešenie?
Severoatlantická aliancia sa počas summitu v Madride adaptovala na novú bezpečnostnú situáciu vo svete prijatím aktualizovanej strategickej koncepcie. Posilňuje svoju odolnosť voči hybridným útokom, ktoré môžu aktivovať článok 5 a zriaďuje aj miliardový Inovačný fond.
Vojna na Ukrajine zásadne zmenila medzinárodnú politiku a dnes sú šance na uzavretie Iránskej jadrovej dohody väčšie ako začiatkom tohto roka. Rokovania sú náročné, ale dnes je hlavný vyjednávač EÚ v Teheráne, aby vyjednal posledné úskalia brániace dosiahnutiu dohody.
Pred začiatkom ruskej agresie na Ukrajine boli úvahy o rozširovaní NATO o Fínsko a Švédsko označované ako veľmi nepravdepodobné, keďže obe krajiny dlhodoboprezentovali svoju politiku neutrality a neangažovania. Situácia sa však zmenila a v súčasnosti sa obe krajiny uchádzajú o členstvo v Organizácii Severoatlantickej zmluvy, ktoré im môže zabezpečiť silnejšiu obranu a najmä úroveň odstrašenia v prípade, ak by sa Kremeľ rozhodol pokračovať vo svojej agresii. Veľa však môže získať aj samotná Aliancia vďaka vojenskému potenciálu oboch krajín.
Načasovanie možného rozšírenia Aliancie o Fínsko a Švédsko v čase vojnovej agresie ukazuje, že západné štáty sa neusilujú o členstvo v Aliancii s cieľom ohroziť celistvosť Ruskej federácie, ako je to niekedy komunikované. Krajiny chcú byť súčasťou NATO, pretože vnímajú Rusko ako bezpečnostnú hrozbu. Chcú byť na ňu pripravené a nebyť v pozícii vojenského cieľa.
Vladimír Putin sa svojimi krokmi paradoxne stáva propagátorom výhodnosti členstva v Aliancii. Z cieľa prinútiť Západ k návratu do stavu Aliancie pred rok 1997 zrejme vzíde výsledok v podobe dvoch nových členov a zväčšenie spoločnej hranice Rusko-NATO o viac ako dvojnásobok, z 1 213 kilometrov na 2 549 kilometrov.
Fínsko aj Švédsko sú dlhodobými partnermi NATO prostredníctvom programu Partnerstvo za mier, s ktorými Aliancia organizuje spoločné cvičenia, poskytuje pomoc s modernizáciou armády a funguje aj ako platforma na bližšiu spoluprácu s nečlenskými krajinami. Partnerstvo za mier však neposkytuje fundamentálny komponent, ktorý ponúka až členstvo v Aliancii a tým je povestný článok 5.
Podľa tohto článku bude potenciálna agresia voči Fínsku alebo Švédsku považovaná za útok proti všetkým členom Aliancie, čo zvýši úroveň kolektívneho odstrašenia celej Aliancie.
Tu hovoríme najmä o prípade Pobaltských štátov, u ktorých sa, aj podľa slov ministrov zahraničných vecí jednotlivých krajín, dramaticky zvýši bezpečnosť a schopnosť odraziť akýkoľvek ruský útok.
Významné strategické miesto je v tomto prípade švédsky ostrov Gotland, ktorý sa nachádza len 300 kilometrov od ruskej baltskej flotily v exkláve Kaliningrad. V prípade pripojenia Švédska k NATO by mohol slúžiť ako taktické miesto pri zabezpečovaní ochrany Litvy, Lotyšska a Estónska.
Práve tieto štáty sa považujú za najzraniteľnejšie, keďže sa geograficky nachádzajú na rohu Aliancie. Po vstupe Fínska by sa pomyselná hranica NATO ťahala od Barentsovho až po Stredozemné more a vytvorila by sa tak celistvá línia medzi Ruskom a štátmi NATO, po ktorej budú Pobaltské krajiny menej zraniteľné.
Pre Alianciu i pristupujúce štáty bude výhodou aj rozšírenie jadrového dáždnika, keďže by sa zvýšilo množstvo obranných systémov. Fínske sofistikované obranné spôsobilosti by mohli pomôcť aj pri vývine nových obranných systémov, ktoré by dokázali efektívnejšie zachytiť prípadné ruské konvenčné alebo nekonvenčné balistické a kĺzavé rakety.
Pristúpenie Švédska a Fínska do Aliancie by prinieslo aj nový vojenský personál, vybavenie a know-how. Citlivá je najmä otázka Fínska, keďže s Ruskom zdieľa najdlhšiu hranicu zo všetkých krajín NATO. V súčasnosti sa na fínsko-ruských hraniciach nachádza len 3 000 vojakov, ktorí sú však zameraní najmä na regulovanie migrácie a nie na zásah proti invázii. Vďaka brannej povinnosti má však Fínsko 280-tisícovú plne mobilizovanú armádu s ďalšími tisíckami príslušníkov v zálohe.
Fínsko a Švédsko nie sú pre NATO v kontexte spolupráce novými subjektami. Obe tieto krajiny sú dlhodobými členmi Partnerstva za mier a od roku 1990 absolvovali spoločne množstvo tréningov a misií, ako napríklad na Balkáne alebo v Afganistane.
Medzi Švédskom a Fínskom môžeme v oblasti obrany sledovať extenzívnu spoluprácu postavenú na štandardoch NATO, vďaka ktorej sú schopní v prípade útoku brániť nielen seba, ale aj iné členské štáty.
Veľkou výhodou uľahčujúcou vstup Fínska a Švédska do NATO je aj kompatibilita zbrojných systémov a iných obranných zariadení. Obe krajiny vstupujú do Aliancie s kompatibilnými a modernými zbraňami, ktoré dokážu prispieť k bezpečnosti Aliancie a povýšiť ju o ďalší level, ktorým je kyberbezpečnosť.
Fínsko v apríli tohto roku vyhralo medzinárodnú súťaž Locked Shields 2022, ktorú organizovalo samotné NATO. Počas súťaže bolo simulované napadnutie kľúčových častí štátnej infraštruktúry a štáty mali za úlohu túto situáciu vyriešiť a prispieť k odolnosti voči týmto útokom.
Fínsko v tomto prípade ukázalo, že aj napriek svojej malej armáde dokáže pomocou sofistikovaných technológií a know-how prispieť do bezpečnostnej architektúry Aliancie vo fyzickom i virtuálnom svete.
Kyberpriestor je definovaný aj v Agende NATO 2030 ako hrozba, na ktorú je nutné sa pripraviť a budovať vyššiu odolnosť. Práve vstup Fínska do NATO, s ktorým aj v súčasnosti v oblasti kyberbezpečnosti spolupracuje, môže zvýšiť odolnosť Aliancie voči kyberútokom, ktoré sú od začiatku ruskej agresie mierené aj na členov NATO.
Fínska armáda možno nie je veľká, je však veľmi sofistikovaná, technicky vyspelá a má jedno z najsilnejších delostreleckých vybavení v Európe. Jej ďalšou výhodou je rozšírenie možností Aliancie o vedenie vojny v chladnom počasí, takzvané arktické vedenie vojny.
V tomto prípade nejde len o prínos v podobe know-how, ale aj technického vybavenia a zbraní, ktorými aliancia do tejto doby nedisponovala. Ide totiž o časť vedenia vojenských operácií v chladnom až extrémne chladnom počasí, čo vyžaduje iný typ zariadení, zbraní, taktík ale aj kamufláže a vojenskej medicíny.
Jednotky v arktických podmienkach musia počítať pri organizovaní operácie s adekvátnym výberom zariadení napríklad aj podľa hrúbky ľadu, intenzity chladného počasia ako aj prepravou medzi jednotlivými miestami. Schopnosti Fínska a Švédska v tejto oblasti pomôžu Aliancii lepšie vzdorovať prípadným ruským útokom na severe.
Ku všetkým zmieneným výhodám môžeme pridať fakt, že obe krajiny sú vyspelými demokraciami so sofistikovaným ekonomickým systémom. Preto existuje už len málo prekážok, ktoré by komplikovali vstup Fínska a Švédska do NATO.
Pri prvých správach o možnom pripojení Fínska a Švédska do Aliancie sa mnohí bezpečnostní experti vyjadrovali o prístupovom procese ako o formalite. Prehliadnuteľným nedostatkom by mohlo byť nesplnenie podmienky 2% HDP určených na obranu.
Výdavky na obranu Švédska a Fínska sa pohybujú medzi 1,2% až 1,5%, čím by sa priradili ku krajinám ako Holandsko alebo Albánsko a stále by sa na zozname nachádzalo 8 krajín, ktorých výdavky na obranu sú nižšie. Švédsko však zdôrazňuje, že plánuje zvýšiť svoje výdavky na zbrojenie, čím by mali prekonať hranicu 2%.
Väčším problémom je možné veto jedného zo súčasných členov, ktorým je Turecko. O prijatí nových členov do Aliancie sa rozhoduje pozitívnym konsenzom a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zavrhol myšlienku pripojenia Fínska a Švédska do NATO.
Turecký prezident obvinil Švédsko a Fínsko z pozitívneho postoja k teroristickým organizáciám, čím myslel Stranu kurdských pracujúcich, ktorých Ankara definuje ako teroristov.
Aj napriek Erdoganovmu postoju ku Kurdom je pravdepodobné, že tento krok súvisí viac s vnútornou politickou situáciou ako s bezpečnostnou politikou. Budúci rok sa v Turecku uskutočnia voľby a pri hospodárskych neúspechoch súčasného prezidenta je možné, že jeho kroky budú smerovať k viac nacionalistickým témam, akou je aj táto.
Washington však tvrdí, že dohoda s Tureckom bude dosiahnutá aj napriek ich tvrdým vyjadreniam. V blízkej budúcnosti teda možno očakávať diplomaciu za zatvorenými dverami medzi Fínskom, Švédskom a Tureckom za pomoci Európskej únie a Washingtonu. Aj napriek rozdielnym záujmom by želaným výsledkom týchto rokovaní mala byť silnejšia Aliancia pripravená na nové výzvy.
