.svg)
Facebook: AmbrelaJuraj Jando
Autor sa v mimovládnej organizácií Ambrela združujúcej slovenské humanitárne a rozvojové organizácie venuje pripomienkovaniu verejných politík a dialógu so štátnou správou. Študoval právo na Trnavskej univerzite a absolvoval Diplomatickú akadémiu Karola Rybárika. V minulosti tiež viedol právne tímy na Úrade na ochranu oznamovateľov a v Kancelárii verejného ochrancu práv.
Občianska spoločnosť je často široký a hmlistý pojem, ale pre účely tejto témy ju môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín, z ktorých každá má svoje opodstatnenie a dôležité miesto aj v humanitárnej pomoci pre Ukrajinu.
Pre bežného pozorovateľa sa môže zdať, že humanitárnu pomoc poskytovali narýchlo zaktivizovaní dobrovoľníci, bez väčšej koordinácie, a že samotná činnosť sa koncentruje na akúsi charitatívnu činnosť pozostávajúcu najmä zo zbierania darov, balenia balíkov alebo poskytovania teplého čaju ľuďom prechádzajúcim v treskúcej zime slovensko-ukrajinskú hranicu. Skutočnosť je aj v tomto prípade zaujímavejšia ako mýty a pestrejšia ako dezinformácie.
Mýtus o občianskej spoločnosti
Humanitárne mimovládne organizácie združené v platforme Ambrela sú profesionálne organizácie, ktoré majú tridsaťročné skúsenosti s poskytovaním humanitárnej pomoci v náročných a nebezpečných kontextoch po celom svete – od tsunami v Indonézii cez ničivé zemetrasenie na Haiti, občiansku vojnu v Južnom Sudáne, utečeneckú krízu na Balkáne a východnom stredomorí až po konflikt v Sýrii alebo v Iraku.
Humanitárnu pomoc poskytovali na ukrajinskom Donbase na oboch stranách frontovej línie už od roku 2014. Dodržiavajú humanitárne princípy, riadia sa štandardmi a procesmi, zamestnávajú profesionálov a majú svoje tímy priamo v teréne (projektových, finančných manažérov, lekárov, logistov, psychológov, sociálnych pracovníkov, odborníkov na výživu, inžinierov a pod.). Spolupracujú s národnými aj medzinárodnými donormi a organizáciami a v zahraničí prezentujú SR pri implementovaní projektov SlovakAid ako dlhodobí partneri.
Tieto organizácie pomáhajú aj na Slovensku alebo v blízkom okolí – v spolupráci so záchrannými zložkami pomáhali napríklad pri tornáde na Morave, veľkých povodniach a svoje znalosti zo zahraničných misií napr. z oblasti infekčnej medicíny zase využili aj pri pomoci počas pandémie COVID-19. V súčasnosti sú tiež aktívne pri humanitárnej pomoci a integrácii ľudí z Ukrajiny v SR.
Iné mimovládne organizácie, ktoré sa venujú napr. rozvojovej spolupráci v zahraničí alebo v sociálnej či výchovnej oblasti v SR ako napr. Evanjelická diakonia alebo DePaul či Slovenský skauting sa zo dňa na deň čiastočne preorientovali na pôsobenie v humanitárnej oblasti. Disponujú vlastnými zamestnancami, vybudovanými štruktúrami, majú sieť dobrovoľníkov a svoju činnosť upravili alebo rozšírili napr. na poskytovanie psychosociálnej pomoci alebo materiálnej pomoci utečencom. Spolu s humanitárnymi organizáciami a dobrovoľníkmi boli ako prví na hraniciach. Sú zapojení aj do verejných zbierok alebo do prepravy materiálnej humanitárnej pomoci a ich výhodou sú existujúce partnerstvá na Ukrajine, sklady a dobré organizačné zázemie v SR. Zapojenie týchto organizácií je vzhľadom na veľkosť krízy nevyhnutné a veľmi dôležité.
Do pomoci sa tiež zapájajú aj lokálne iniciatívy a dobrovoľníci, ktoré okrem obrovského zapojenia sa do pomoci na hraniciach či v centrách pre utečencov, sa tiež zapájajú aj do činností oboch skupín uvedených vyššie. Okrem toho prepravujú na Ukrajinu materiálnu humanitárnu pomoc svojpomocne menšími vozidlami, a výrazne prispievajú k celkovému objemu materiálnej humanitárnej pomoci.
No a ďalšiu skupinu tvoria organizácie a iniciatívy, ktoré podporujú humanitárnu pomoc na inštitucionálnej a systémovej úrovni v oblasti fundraisingu ako napr. viaceré nadácie, darcovské portály ako Donio alebo na úrovni komunikácie a presadzovania zlepšovania systému humanitárnej pomoci SR, pripomienkovania verejných politík, či koordinovania humanitárneho koridoru ako napr. Ambrela.
Aktivity humanitárnych organizácií na Ukrajine
Po začiatku ruskej invázie sa na Ukrajine množstvo ľudí odkázaných na humanitárnu pomoc zvýšilo z 3 na 18 miliónov. Milióny z nich zažili intenzívne vojenské ostreľovanie, ktorého dôsledkom boli tisíce obetí a desaťtisíce zranených.
Do zahraničia pred vojnou utieklo 8 miliónov obyvateľov a v rámci Ukrajiny žije 5,4 milióna obyvateľov, ktorých útoky vyhnali z ich domovov a ponechali ich ich bez riadneho prístupu k potravinám, vode, zdravotnej starostlivosti, bývaniu, vzdelávaniu či ostatným základným službám. Situácia sa ešte zhoršila na jeseň po intenzívnych ruských útokoch na energetickú infraštruktúru, čoho dôsledkom bolo, že títo ľudia sa ocitli ešte aj bez elektrickej energie, tepla či vody.
Reakcia slovenskej občianskej spoločnosti na ruskú agresiu bola veľmi rýchla a doslova hodiny po jej začiatku humanitárne a iné mimovládne organizácie, dobrovoľníci a neformálne iniciatívy dokázali poskytovať humanitárnu pomoc utečencom utekajúcim pred hrôzami vojny na oboch stranách hranice – či už vo Vyšnom Nemeckom alebo Ubli.
Poskytovali prístrešie, potraviny, zdravotnú starostlivosť, psychosociálnu podporu, dopravu, koordinovali dobrovoľníkov a aktivizovali možné zdroje podpory. V čase najväčšieho rozmachu prekročilo hranice Slovenska denne približne až 15 000 ľudí. Slovenské mimovládne organizácie a dobrovoľníci pri pomoci týmto ľuďom najmä v prvej fáze do značnej miery nahradili štát, ktorý bol nepripravený v strategickom plánovaní a koordinácii, manažmente zdrojov a logistike či nedostatku materiálnej pomoci.
Nevídaná bola tiež reakcia slovenskej širokej verejnosti – na pomoc obyvateľom Ukrajiny humanitárnym organizáciám sa podarilo vyzbierať až 16,8 mil. €. V doterajšej histórii pritom dosahovali verejné zbierky na humanitárnu pomoc maximálne iba stovky tisíc €. Vďaka týmto zdrojom, ako aj podpore súkromných či verejných donorov sa humanitárnym organizáciám podarilo zabezpečovať materiálnu pomoc pozostávajúcu či už z potravín, zdravotných pomôcok, drogérie, oblečenia či s príchodom zimy aj toľko potrebných generátorov, v obrovských množstvách.
Pre ilustráciu môžeme uviesť, že na Ukrajinu odišiel vlak so 600 tonami pomoci, minimálne 500 kamiónov (pričom každý má priemerne 25 ton nákladu) či stovky úžitkových (v priemere 2 tony) a osobných vozidiel. Iba materiálna humanitárna pomoc vybraných členov Ambrely pritom bola v hodnote minimálne 22 mil. €, nehovoriac o ďalších desiatkach organizácií a iniciatív občianskej spoločnosti.
Okrem poskytovania prepravy materiálnej pomoci slovenské humanitárne organizácie pôsobia na Ukrajine aj cez svoje projekty a spoluprácu s lokálnymi partnermi. Činnosť týchto organizácií sa zameriava na zabezpečenie základných potrieb ako sú potraviny a voda, ubytovania, zdravotnej či psychosociálnej starostlivosti či obnovy budov.
Najviac ich prirodzene pôsobí vzhľadom na regionálnu blízkosť na juhozápade krajiny (Zakarpatská oblasť), pričom jedna z organizácií je v tejto oblasti dokonca druhým najväčším nákupcom, hneď po ukrajinskej verejnej správe. Slovenskú stopu je možné pritom nájsť až v polovici administratívnych oblastí, pričom viacero organizácií pôsobí priamo aj na východe krajiny blízko frontovej línie (Charkovská oblasť, Donecká bolasť či Dnepro-Petrovská) a boli tam aj v čase, kedy sa z Kyjeva stiahla slovenská diplomatická misia.
Podpora štátu pre humanitárne aktivity
Smutným momentom slovenskej humanitárnej pomoci je nepochybne nepripravenosť štátneho humanitárneho systému a jeho neschopnosť flexibilne reagovať na humanitárnu krízu v našom susedstve.
Určite je potrebné oceniť aspoň partikulárnu snahu jednotlivých aktérov – napr. Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Podarilo sa mu prealokovať nespotrebované financie určené na projekty regulujúce migráciu v Maroku na pomoc Ukrajine.
Samotné ministerstvo však narážalo na vlastné neflexibilné pravidlá, neexistenciu nástrojov na rýchlu reakciu a slabú politickú podporu poskytovať humanitárnu pomoc. O potrebnej reforme v podobe novej humanitárnej stratégie sa pritom diskutuje už viac ako desať rokov a v roku 2021 bol jej návrh na stole, odvtedy však nenastal žiadny posun.
Tieto skutočnosti sa odzrkadlili vo veľmi nízkej finančnej alokácií na humanitárnu pomoc Ukrajine vo výške 9 miliónov € za rok 2022, čo znamená 27. miesto v rebríčku objemu financií v pomere k hrubému národnému produktu.
Všetci naši susedia sa pritom umiestnili v prvej desiatke: Rakúsko je prvé, Česko siedme, Maďarsko ôsme a Poľsko deviate. Napríklad Česko poskytlo humanitárnu pomoc vo výške 106 miliónov € a asi každý bude súhlasiť, že ekonomika nášho západného suseda nie je 12-krát silnejšia ani väčšia ako slovenská.
Je dôležité uviesť, že ak by sme zarátavali celkovú pomoc Ukrajine, teda aj s vojenskými záväzkami, Slovensko by bolo na tom výrazne lepšie a bolo by na 7. mieste. Hoci je vojenská pomoc dôležitá, nemôže nahradiť humanitárnu pomoc a platí to aj naopak. Oboje sú potrebné.
Humanitárna pomoc je prejavom solidarity a je životne dôležitá pre tých ľudí, ktorí zostanú uväznení v oblastiach zasiahnutých konfliktom a pomáha im prežiť a pokryť základné potreby. Bez nej, by sa už tak vysoké počty ľudí, utekajúcich z Ukrajiny do okolitých krajín vrátane Slovenska ešte zvýšili.
Nedostatky slovenského humanitárneho systému je možné vidieť aj pri objeme materiálnej humanitárnej pomoci. Štát ju poskytol v objeme 850 ton – na porovnanie: iba jeden jediný vlak s humanitárnou pomocou mimovládnych organizácií jej obsahoval 600 ton a celkový objem pomoci občianskeho sektora dosiahol minimálne 11 000 ton.
Pri humanitárnej pomoci platí pravidlo, “kto rýchlo dáva, dvakrát dáva”. Ani v tomto ohľade však nie je možné štátne orgány pochváliť, keďže vyhodnotenie výzvy určenej mimovládnym organizáciám na humanitárnu pomoc na Ukrajine bolo až po 5 mesiacoch po začiatku invázie a “winterizačná” výzva bola vyhodnotená až na jar.
Ako ďalej, slovenská humanitárka?
Konflikt na Ukrajine ukázal silu ale aj potenciál slovenskej občianskej spoločnosti. Je zrejmé, že vzhľadom na svoje skúsenosti, partnerstvá a regionálnu blízkosť bude aj v budúcnosti kľúčovým pri pomoci našim východným susedom či už pri humanitárnej pomoci alebo neskôr pri obnove krajiny.
Aby však slovenské humanitárne organizácie mohli naplno využívať svoj potenciál je potrebné, aby mali stabilnú a dostatočnú podporu. Pri klesajúcej podpore verejnosti je preto potrebné, aby jej miesto zastúpili vo zvýšenej miere inštitucionálni donori – či už verejní alebo súkromní.
Z pohľadu štátu je nepochybne potrebné venovať viac pozornosti a aj politickej podpory oblasti humanitárnej pomoci. Neznamená to pritom iba navýšenie finančného objemu. Je potrebná celková reforma systému v podobe prijatia novej humanitárnej stratégie, tak aby bol schopný pružne a kvalitne reagovať na stále nové a nové krízy:
Relevantní aktéri síce o týchto zmenách diskutujú, zatiaľ však nie je vidno žiadne reálne kroky alebo posuny. Ak však pre slovenský systém humanitárnej pomoci nebude budíčkom ani takáto mega-kríza u nášho východného suseda, je naozaj otázne, čo by sa muselo stať, aby sa zmenil a stal naozaj moderným nástrojom pomoci a solidarity s núdznymi.
