Súčasné viacvrstvové krízy ako tá (post)pandemická, bezpečnostná kvôli vojne Ruska na Ukrajine, energetická, až po možno najkomplexnejšiu klimatickú, nás nútia prehodnocovať doterajšie prístupy a postoje. 

Hovorí sa, že každá kríza je príležitosťou na pozitívnu zmenu, na nový začiatok. Teraz to platí aspoň dvojnásobne. Novou érou je zelená a digitálna tranzícia a s ňou spojené budovanie väčšej odolnosti a nezávislosti nielen v energetickej oblasti. 

Bezprostredné dopady týchto paralelných kríz však zanechávajú sociálno-ekonomické dôsledky, u zraniteľnejších skupín obyvateľstva či firiem až existenčné. Preto sa musí tento prechod nastaviť sociálne udržateľným spôsobom. 

Jedno je však isté, že trend dekarbonizácie, čistej energie a energetickej efektívnosti je už nezastaviteľný. Energetická sebestačnosť a bezpečnosť sú integrálnou súčasťou našej snahy o strategickú autonómiu, o ktorú sa musíme ako Európa usilovať viac. 

Udržateľnosť a zmena klímy už nie sú na okraji spoločenského a ekonomického záujmu, sú už v centre diania. Ak budeme konať spoločne a koordinovane, môžeme byť pripravenejší a zvládnuť dôležité úlohy lepšie. Nečinnosť a odkladanie riešenia bude násobne drahšie a bolestivejšie. 

Príklady z praxe môžu poslúžiť ako inšpirácia, čo môže urobiť každý z nás ako jednotlivec, firma alebo verejná inštitúcia. 

Na ceste k emisnej nule do 2030 ako prvý prezidentský úrad na svete 

Prezidentská kancelária chce byť prvou verejnou inštitúciou na Slovensku a pravdepodobne vôbec prvým prezidentským úradom na svete, ktorý môže dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2030. 

Tento záväzok bol prijatý v septembri 2020. Vďaka prístupu založenom na dátach a meraniach boli nastavené priority dekarbonizácie a prijaté potrebné opatrenia do najbližších rokov. 

V spolupráci s Inštitútom environmentálnej politiky sa každoročne vyhodnocuje pokrok, najmä z dát o spotrebe energií a palív, a pracujeme s údajmi  z uhlíkovej kalkulačky. Máme spracovaný účelový energetický audit, ktorý detailne vyhodnocuje opatrenia z ekonomického, energetického a environmentálneho hľadiska. 

Ide o sériu jednoduchších až po investične náročnejšie opatrenia v piatich klastroch: 

mobilita (realizovaná obmena vozového parku za hybridný a elektrický cez operatívny leasing, stojiská pre bicykle, nabíjacia infraštruktúra, komerčné letecké linky apod.), 

energetika (plánovaná inštalácia fotovoltických panelov na pokrytie 15% ročnej spotreby energie), 

obnova a prevádzka budov (zelená strecha, plánovaná výmena plynového vykurovania za tepelné čerpadlá a zateplenie stropu apod.), 

zelená infraštruktúra (výsadba zelene a stromov, prezidentské včely a mestská biodiverzita) 

kategória rôzne (zelené verejné obstarávanie, zero-waste úrad, zákaz jednorazových plastov, dary apod.) 

Opatrenia energetickej efektívnosti a šetrenie energií sú najprioritnejšie. Keďže máme evidenciu a dáta, môžeme sa vyhnúť greenwashingu. Podľa spomínanej kalkulačky musíme naše emisie z leteckej dopravy vykompenzovať vysadením 1300 stromčekov každý rok. 

Za rok 2021 sme znížili emisie z dopravy o 50 percent, k čomu prispela najmä elektrifikácia vozového parku a vyprodukovali sme 50 kg vlastného prezidentského medu, čo malo okrem podpory mestskej biodiverzity a opeľovačov aj skvelý “vedľajší” produkt – originálny darček, ktorý sa ušiel aj pápežovi Františkovi.

Prezidentská zelená pečať motivuje k udržateľnej obnove a prevádzke budov

Nechceme zostať zelení iba ako individuálna inštitúcia. Hlavným cieľom tejto iniciatívy (viac na www.zelenapecat.sk) je motivovať ďalšie úrady, organizácie a inštitúcie či súkromný sektor, aby prevzali  štandardy zelenej inštitúcie a nasmerovali obnovy svojich budov a následne ich prevádzku smerom k udržateľnosti. 

Výstavba budov a ich prevádzka dnes v EÚ spotrebuje 40 percent všetkých energií a generuje viac ako 35 percent emisií CO2. Udržateľná výstavba, obnova a prevádzka budov sú nevyhnutné pre splnenie ambicióznych energetických a klimatických cieľov. 

Prezidentka SR preto ocení svojou Zelenou pečaťou úsilie tých, ktorí pripravia nadštandardné projekty obnovy verejných budov z hľadiska technických, estetických, ale aj prevádzkových a sociálnych kritérií. 

Navrhnuté kritériá vypracovala 10-členná expertná skupina pre udržateľnosť a uhlíkovú neutralitu. Ide de facto o zaujímavú politickú inováciu (certifikácia verejných budov), ktorá de iure nastavuje hodnotenie stavebných a rekonštrukčných zámerov skupinou odborníkov. 

Desiatka kritérií kombinuje fyzickú premenu budovy (udržateľná obnova budovy) a zmenu správania užívateľov danej inštitúcie s presahom na naviazané komunity.  Táto iniciatíva prirodzene podporuje dosiahnutie národných a európskych cieľov, je kompatibilná s Parížskou klimatickou dohodou, Európskou zelenou dohodou a osobitne jej Renovačnou vlnou, či merateľným príspevkom do balíka opatrení „Fit for 55“. Slovensko môže v súčasnosti z Fondu obnovy a odolnosti a z európskych fondov investovať do udržateľnej obnovy verejných budov (úradov, škôl a ďalších) významné finančné prostriedky. Preto bude kľúčové tieto prostriedky nielen minúť, ale investovať a využiť na kvalitné premeny verejných budov na zelenšie.

Mladí klimatickí lídri

Projekt mladých klimatických lídrov a líderiek buduje hodnotové líderstvo a je príspevkom do vzdelávania nových generácií (viac na instagrame @klimatickilidri)

Tento aktuálny projekt s dlhodobým presahom je zameraný na podporu a rozvíjanie talentu angažovaných mladých ľudí so záujmom o problematiku zmeny klímy.  Strednodobým cieľom je vytvoriť sieť klimatických profesionálov, ktorí budú nositeľmi zmeny k udržateľnosti vo verejnom ako aj súkromnom sektore. 

Koncom augusta prezidentská kancelária zorganizovala pilotný ročník letnej školy v Bratislave pre 25 mladých angažovaných ľudí s cieľom ponúknuť praktické znalosti a zručnosti potrebné pre riešenie jednej z najväčších výziev súčasnosti. 

O tento pilotný ročník bol veľký záujem a v letnej škole chceme pokračovať dlhodobo. Program chceme aj rozširovať o mentoring a zapájať absolventov do aktivít hlavy štátu ako napr. účasť dvoch mladých ľudí na nedávnom klimatickom summite OSN COP27 v Egypte, či decembrová účasť na diskusii s nemeckou štátnou ministerkou zodpovednou za klímu. 

Zelené faktory máme aj pri tvorbe a realizácií domácich a zahraničných programov a návštev prezidentky Čaputovej vrátane kreovania podnikateľských a sprievodných delegácií. 

Ide napr. o oficiálne štátne návštevy tento rok v Taliansku, Švajčiarsku, či v Grécku, kde prezidentskú delegáciu tvorili aj inovatívne a zelené firmy napr. v oblasti udržateľnej energetiky, obehového hospodárstva, či digitalizácie.

Za zmienku stojí aj októbrová návšteva prezidenta Islandu, kde v diskusiách a osobitne na islandsko-slovenskom podnikateľskom fóre dominovala téma geotermálnej energie,  či návšteva prezidenta Slovinska, kde sa podnikateľské fórum zameralo na oblasť zelených technológii. 

Výzvy a príležitosti, ktoré dnešná zložitá doba prináša, sa dajú uchopiť aj udržateľnejšie s mnohými pozitívnymi dopadmi pre vyššiu kvalitu života, podnikanie a hospodársky rozvoj. 

Verím, že aj ostatné verejné inštitúcie alebo súkromný sektor sa budú podobnými opatreniami inšpirovať. Každá takáto premena inštitúcií a firiem na zelenšie je nielen racionálny krok, ale sa to oplatí aj ekonomicky. Prispejeme tým kolektívne k väčšej odolnosti a energetickej sebestačnosti, šetríme prírodné zdroje a financie a zároveň pomáhame životnému prostrediu a klíme. 

Tento článok je súčasťou diskusií o hlavných témach Stredoeurópskej energetickej konferencie. Ak ste nestihli konferenciu sledovať naživo, záznam si môžete pozrieť v anglickom a slovenskom jazyku na našom YouTube. Záverečná správa bude onedlho na našej stránke.